Podstatou prvopiatkovej pobožnosti je zadosťučiniť Kristovi za urážky, ktoré znáša od ľudí. Pritom sa ukazuje zvláštna vec, že nenávisť voči Pánovi je viac našou súčasnou než minulou skúsenosťou, nad čím sa pozastavuje aj arcibiskup Fulton Sheen:
„V celej histórii nenájdeme nikoho, kto by znášal takú vytrvalú a nekonečnú nenávisť ako náš Pán. Žiadny iný zakladateľ svetového náboženstva by nemusel povedať, že ho budú nenávidieť, a žiaden ani nebol nenávidený. Kto má dnes v nenávisti Mohameda, Zarathustru alebo Budhu? Našli by sa ľudia, ktorých nenávideli počas života, ako Nera i samotní Rimania, Čingischána celé zástupy či Bismarcka mnohí jeho krajania. Ale kto by niektorého z nich nenávidel dnes?“
F. J. Sheen, Odwieczny Galilejczyk (Večný Galilejčan), Poznaň 2019, s. 124 – 125
Už dlhšie sme svedkami vandalských a svätokrádežných činov, nenávisti voči Kristovi, znevažovania Písma a Eucharistie, niekedy aj narúšania svätej omše, hanlivých vyobrazení Ježiša alebo pridávania ideologických nálepiek. Ide o otvorené prejavy odporu voči Cirkvi ako inštitúcii, ktorá musí nevyhnutne počítať s kritikou, ale pri nich čelí správaniu, ktoré zasahuje samotný kult Boha a je formou svätokrádeže a rúhania voči Pánovi. Veď jeho slovo obsiahnuté v evanjeliu sa stáva predmetom nevôle a výsmechu zo strany nového pokolenia, ktorého hodnotový systém sa od neho do značnej mieri líši.
Odpor voči Pánovi nemá však iba podobu aktívnej agresie, prejavuje sa aj pasívne v podobe ľahostajnosti k nemu a jeho učeniu. Pred niekoľkými rokmi YouTube zverejnil video Kde môžete stretnúť Ježiša?, ktoré pripravila skupina Holy Mary Team medzi obyvateľmi Varšavy. Keď sa ich pýtali uvedenú otázku, niektorí sa podelili o svedectvo hlbokej a zrelej viery, najčastejšie však v odpovediach zaznievala ľahostajnosť. Táto sa každý deň vyjadruje životom, ktorý nie je v zhode s evanjeliom, ale aj veľkou nevšímavosťou voči osobe Krista. Na jednej strane sú ľudia, ktorí nevidia žiadnu súvislosť medzi ním a vlastným životom, na druhej strane sú takí, ktorí ho celkom neignorujú, ale jeho slovo nemá veľa spoločného s ich hodnotovým systémom a morálnymi rozhodnutiami. Nakoniec každý človek, ktorý si vedome vyberá život v ťažkom hriechu, mrhá Ježišovými zásluhami, ktoré získal smrťou na kríži za hriechy sveta. Kiež by v živote všetkých ľudí nastal čas, aby sa prebudili z duchovnej ľahostajnosti.
Keď sa modlíme na zadosťučinenie, predovšetkým by sme mali hľadieť na seba, lebo v mnohých situáciách sme sami nevďační a necitliví voči Pánovi, jeho láske a obete kríža. Zaiste si pritom nemôžeme nespomenúť na toľkých ľudí, ktorých poznáme a máme v úcte, ale ktorých duchovná cesta nás znepokojuje. Preto odčiňujme aj ignoráciu a aktívnu averziu voči Kristovi, ktorú pozorujeme v živote našich príbuzných, priateľov alebo spolupracovníkov, verejné útoky na jeho osobu a jej znesvätenie, o ktorých nás informujú médiá. Naše konanie, miesto aby v druhých vyvolalo zlú vôľu, malo by v nich vzbudiť skôr smútok nad ich duchovnou slepotou a cynizmom. Privádzajme takto ku Kristovi aj ľudí, ktorých mená by sme nepoznali, keby sa o nich verejne nehovorilo pre ich prehrešky. Milosrdne a bez súdu odovzdajme ich srdcia a duše Ježišovi, aby nás viera urobila nielen vnímavými voči nemu, ktorý je celé stáročia ponižovaný a odmietaný, ale stala sa i priestorom pre modlitbu za tých, ktorí sami k nemu neprídu. Slovami svätého Petra:
„Lebo je lepšie trpieť za dobré skutky, ak je to Božia vôľa, ako za zlé“ (1 Pt 3, 17).
Tento úryvok pochádza z knihy Prvé piatky: Tromf v rukách katolíkov, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.
