Marthe Robinová sa narodila 13. marca 1902 v Drome vo Francúzsku. Bola šiestym a posledným dieťaťom Jozefa a Amelie-Celestiny Robinových, ktorí sa živili poľnohospodárstvom. Tvrdo pracovali a boli považovaní, ako sa súčasnosti zvykne označiť, za strednú triedu. Obaja, aj matka aj otec boli katolíci, ale do kostola nechodili. To ovplyvnilo vieru všetkých detí, okrem Marthy. Veľmi ju to ťahalo k Bohu a modlila sa sama od útleho veku. V druhom roku jej života ju postihla choroba. Spolu so sestrou Clemence dostali týfusovú horúčku. Clemence neprežila. Marthe však žila ďalej, ale odvtedy neustále slabla a slabla. Zo školy musela odísť vo veku 13 rokov, aby pomáhala na rodinnej farme. Napriek tomu chodila na hodiny katechizmu a prvé sväté prijímanie prijala 15. augusta 1912. Aj keď ju trápila horúčka, tešila sa z dospievania. Bola šťastná, milovala tanec a srdečne sa smiala na rôznych babičkiných zábavných vtipoch. No v roku 1918 znovu ochorela a tentokrát bola pripútaná na lôžko. Lekári si mysleli, že by to mohol byť mozgový nádor alebo encefalitída. Naozaj nechápali, čo za chorobu ju trápi, až kým jej niekto z lekárov diagnostikoval hystériu.

Do roku 1928 bola dolná časť jej tela paralyzovaná a do roku 1929 to boli aj jej ruky. A tak sa potvrdilo, že to nemôže byť dôsledok hystérie. Nakoniec bez akéhokoľvek dôkazu jej diagnostikovali encephalitis lethargica, zriedkavú formu encefalitídy. Diagnóza sa však nikdy nepotvrdila. Marthe žila doma v tmavej spálni kvôli precitlivenosti na svetlo. Do veku 28 rokov bola úplne ochrnutá a pripútaná na lôžko. Neskôr sa jej podarilo hýbať palcom a ukazovákom a mohla sa tak modliť ruženec. Nakoniec však stratila aj túto schopnosť. Jediné, čo dokázala, bolo posúvať hlavu. Nemohla už ani jesť, ba dokonca ani piť vodu. Lekári robili všetko, aby jej ju podávali, ale nakoniec jej aj tak vytiekla z nosa. Jedinou vecou, ktorú mohla prijímať, bola svätá Eucharistia.

Na začiatku choroby navštívila Marthu Najsvätejšia Matka, ktorá jej veľmi uľavila v bolesti. Niekedy v roku 1928 sa jej zjavil sám Kristus a toto zjavenie ju navždy zmenilo. Práve vtedy sa rozhodla úplne sa obetovať Bohu a ponúknuť mu skrze modlitbu a lásku svoje utrpenie v spojení s Ním. Stále viac a viac sa zameriavala na Kristovo utrpenie a zároveň mala veľmi blízko k Panne Márii. Od tridsiatych rokov minulého storočia bol jedinou Marthinou potravou Ježiš Kristus prítomný v Eucharistii. Žiadne jedlo ani voda sa jej už nikdy nedostali k ústam. V piatok, keď prijímala sväté prijímanie, prežívala Kristovo utrpenie. Spočiatku to bolo duchovné, ale potom sa zmenilo na fyzické. Marthe bola viditeľne poznačená stigmami. Boh si ju tak zaradil medzi svojich vyvolených, akými boli sv. František, sv. Katarína Sienská a sv. Páter Pio.

Počas veľkonočného trojdnia, keď slávime utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie nášho Pána, bola krv zo stigiem mokrá a svieža, v sobotu ale oschla a v nedeľu úplne zmizla. Marthe Robinová prežívala svätú Eucharistiu mimoriadnym spôsobom. Stala sa celkom jej životom, až do smrti v roku 1981. Takto prežila obdobie 51 rokov.

Napriek tomu, že Marthe nikdy neskončila školu, vedela poradiť múdrym slovom mnohým, ktorí ju navštívili. Mala prekypujúci zmysel pre súcit a výnimočnú pamäť. Odhaduje sa, že počas jej života ju navštívilo viac ako 100 000 ľudí, ktorí od nej dostali rôzne rady. Ľuďom pomohla tisíckami modlitieb a jej vplyv siahal ďaleko za malú spálňu, v ktorej strávila takmer celý život.

Pápež František ju vyhlásil za ctihodnú 7. novembra 2014. V súčasnosti navštevuje jej príbytok v priemere 40 000 ľudí ročne, kde sa modlia za jej príhovor. Marthe raz povedala: “Chcem zakričať tým, ktorí sa ma pýtajú, či jem: jem viac ako oni, lebo sa živím eucharistickou krvou a telom Ježiša Krista. Rada by som im povedala, že sú to oni, ktorí v sebe dusia a blokujú účinky tohto pokrmu.“

Tip na knihu: 21 spôsobov adorácie, Duša Kristova, posväť ma,Moc každodennej svätej omše. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.