Nová kniha s názvom 21 – Cesta do krajiny koptských mučeníkov, ktorú v týchto dňoch vydali, rozpráva o živote 21 kresťanských mužov, ktorých popravu na líbyjskej pláži videl svet v roku 2015. Ich smrť z rúk islamského štátu iba posilnila vieru veriacich v ich rodnom meste. Svet sa vydesil, keď brutálna teroristická skupina zverejnila zábery 21 mužov – všetko migranti z Egypta okrem jedného – nachádzajúcich sa na pobreží líbyjskej pláže pri Sirte a oblečených v oranžových kombinézach. ISIS prikázal týmto 21 mužom, aby popreli Ježiša a zachránia si život. Muži sa však rozhodli namiesto toho opakovať slová: “Pane Ježišu Kriste.“
Videá zverejnili v čase vyvrcholenia islamského teroru, ktorý spôsobil zmätok v krajinách ako je Irak, Sýria, Afganistan, Egypt a Líbya, a ukázal brutalitu a krutosť džihádského kultu smrti.
Ikonické fotografie získané z propagačného videa islamského štátu sa šíria po celom internete a znázorňujú 21 mužov kľačiacich na kolenách s chrbtom smerom k Stredozemnému moru. Za každým z týchto mužov stál islamský štátny militant s nožom, ktorým odrezávali hlavy, a tak posielali svetu správu. Ani o štyri roky neskôr sa nezabudlo na mučeníctvo týchto 21 mužov z Horného Egypta, keďže všetci boli kanonizovaní ako svätí mučeníci koptskej cirkvi. “V Hornom Egypte má človek pocit, ako by ste v islamskej krajine vôbec neboli. Je to kresťanská krajina,” povedal populárny nemecký spisovateľ Martin Mosebach v nedávnom telefonickom rozhovore pre Christian Post. “Je to spoločenstvo miešané s moslimami, ale kresťania sú tu majoritou.” Mosebach bol inšpirovaný obrazom, ktorý videl na obálke nemeckého katolíckeho časopisu. Začal rozprávať príbeh o 21 koptských mučeníkoch. Na snímke časopisu je vidieť hlavu jedného z koptských kresťanov menom Kiryollos Boushra Fawzy zabitého na líbyjskej pláži, ktorý sa narodil v roku 1991 v meste Al-Aour v Hornom Egypte.
“Tento obrázok ma zaujal. Bol to obraz tváre jedného migranta – robotníka, ktorého ISIS popravila na pláži v Líbyi.” Po napísaní 11 románov sa nemecký spisovateľ snažil urobiť niečo iné, skôr než začal pracovať na svojom 12. románe. Mosebach sa rozhodol navštíviť Al-Aour, mesto, odkiaľ pochádza 13 z 21 koptských mučeníkov. Hovoril s rodinami zabitých mužov a vypočul si príbehy o tom, ako im pripisujú moderné zázraky. Nová kniha Cesta do krajiny koptských mučeníkov je teda rozprávaním o ceste Mosebacha do Al-Aour.
“Je to veľmi špinavá, chudobná a primitívna dedina,” vysvetlil Mosebach a dodal, že koptskí dedinčania sú vo svojej viere veľmi silní a dobre erudovaní. Hoci kresťania v Hornom Egypte sú vždy pod hrozbou prenasledovania, pretože Egypt bol posledných 1400 rokov pod islamskou vládou, vízia koptskej cirkvi, ktorú založil svätý Marek, zostala neochvejná a dnes naďalej zostáva silná. “Tieto komunity a kongregácie sú veľmi vzdelané a poznajú svoju vieru. V spiritualite Koptov sú zázraky veľmi dôležité. V Al-Aour každý hovorí o zázrakoch.” Podľa neho tu vyvstalo množstvo zázračných príbehov vďaka smrti 21 mučeníkov. Niektoré príbehy zahŕňajú mučeníkov pripisujúcim záchranu detí, ktoré spadli z okna, vyliečenie chorých a dokonca uzdravenie ženy z neplodnosti. “21 mučeníkov nebolo zázračne zachránených od popravy, ale dokázali, že ich obeta sa pripodobnila Kristovi,” píše Mosebach.
Jeden zo zázrakov sa týkal aj syna jedného z mučeníkov. Ten údajne spadol na ulicu z tretieho poschodia budovy, čo mu spôsobilo početné zlomeniny na viacerých miestach. Keď sa prebral z bezvedomia, tvrdil, že jeho mŕtvy otec ho chytil. O niekoľko dní neskôr ukázali röntgenové snímky, že chlapec nemal žiadne zlomeniny.
Podľa Mosebacha je termín zázrak používaný koptskou komunitou ako ďalšie vysvetlenie akéhokoľvek javu, ktorý vidia. “Všetko, čo sa stalo, je z Božej vôle. Zázraky, ktorými sa ľudia uzdravujú, možeme vidieť skrze mučeníkov.” Hoci koptská komunita počas celej svojej histórie až podnes mnohým prenasledovaniam, Mosebach vysvetľuje, že sa Kopti sa nepovažujú za obete a nesnažia sa pomstiť. Dodal, že dedinčania v Al-Aour sú hrdí na mučeníkov za to, že stáli silní a zomreli za svoju vieru. Matky, ktoré stratili svojich synov v rukách islamského štátu, vedia, že ich synovia sú teraz v nebi “korunovaní ako králi”. “Môžete ísť do každej rodiny v tomto regióne. Povedia vám to isté. Sú pripravení na mučeníctvo a čakajú naň. Sú hrdí na nich. Hovoria, že ich cirkev je chrámom mučeníkov. Mučeníci sú semenom kresťanstva. Pokiaľ sú ľudia zabití za kresťanstvo, cirkev žije a nie je mŕtva.” Hoci Al-Aour je chudobná a prostá dedina, stala sa destináciou pre koptských kresťanov z celého regiónu. Nasledujúc 21 Koptov z Egypta nariadil prezident Abdel Fattah el-Sisi výstavbu kostola mučeníkov viery a vlasti v Al-Aour. Kostol sa stal pútnickým miestom, pretože je miestom posledného odpočinku koptských mučeníkov. Podľa Mosebacha niektorí kresťania cestujú až zo vzdialenosti 350 míľ (cca 560 km), aby prišli navštíviť kostol. “Teraz sa stala dedinka Al-Aour skutočnou pútnickou dedinkou s hotelom a obchodíkmi, kde môžete kúpiť fotografie a predmety ako pamiatku na mučeníkov,” povedal Mosebach.
Kým prenasledovanie kresťanov v Egypte naďalej pretrváva a krajina patrí k 16. najhoršiemu štátu na svete, pokiaľ ide o prenasledovanie kresťanov, povedal Mosebach, že kresťania vo všeobecnosti pociťujú bezpečie pod politickým vedením Sisiho, ktoré začalo v roku 2014. Tvrdí, že diktatúry sú pre kresťanov na Blízkom východe priaznivejšie než demokracia. “Toto je jedna veľmi dôležitá vec, ktorú sa musí človek naučiť ako kresťan zo západného sveta. Demokracia nie je pre kresťanov v Iraku, v Sýrii, v Egypte priaznivá. Sú chránení diktátormi. Toto je tvrdá lekcia. Títo kresťania z vlastného pohľadu pociťujú viac bezpečnosti a väčšiu ochranu, keď štát vedie silný diktátor. Tak to bolo aj so Saddámom Husajnom v Iraku. Je to veľmi jednoduché, pretože menšiny nikdy nemôžu byť silné v demokracii.” Kniha Mosebacha bola pôvodne uverejnená minulý rok v nemčine.
Pápež František vyjadrujúc uznanie za tieto úmrtia poďakoval Koptom a povedal: “Máte mnohých mučeníkov, ktorí posilňujú vašu vieru. Ďakujem vám za váš príklad.” Počas návštevy Káhiry v roku 2017 si uctil týchto mučeníkov.

Kto sú Koptskí kresťania?
Koptská cirkev je jednou z najstarších kresťanských komunít na svete. Založeniu svojej cirkvi vďačia misijnej ceste evanjelistu sv. Marka v roku 42. Podľa tradície Marek strávil svoje posledné dni v Alexandrii, skoršom hlavnom meste Gréckom ovplyvneného Egypta, ktoré bolo centrom poznania a kultúry v stredomorskom svete. Prvými konvertitmi boli pôvodní Egypťania známi ako Kopti kvôli jazyku vo svojej poslednej preživšej forme starovekého Egypta. Slovo kopt je zakorenené v starobylom egyptskom slove, ktoré opisuje človeka z Egypta.

Kopti a katolícka Cirkev
Od 5. storočia sa Koptská pravoslávna cirkev oddelila od spoločenstva s Rímom a východnými pravoslávnymi cirkvami. V tom čase vznikla aj koptská katolícka cirkev, ktorá je dnes v plnom spoločenstve s Rímom. Rozdiely sa vyskytli v zložitých teologických bodoch, najmä skrze pochopenie Kristovej podstaty a skrze jeho autoritu v nadväznosti na Chalcedonský koncil v roku 451. Koptská pravoslávna cirkev je samostatná, tzv. autocefálna (je vlastnou nezávislou cirkvou). Jej nasledovníkov nájdeme medzi egyptskými prisťahovalcami do iných afrických krajín a tiež po celom svete vrátane USA. Má aj “dcérske cirkvi” v Etiópii a Eritrei a je v spoločenstve s orientálnymi pravoslávnymi cirkvami. Koptský jazyk bol napísaný gréckymi písmenami a je oficiálnym liturgickým jazykom cirkvi, ale počas storočí bol postupne nahradený arabským jazykom moderného Egypta. Koptskí pravoslávni kresťania, podobne ako mnohí ďalší východní a orientálni pravoslávni kresťania, sa riadia juliánskym kalendárom, teda oslavujú Vianoce 7. januára. Koptská pravoslávna cirkev má dnes sídlo v Káhire v katedrále sv. Marka (vedľa kaplnky, kde došlo k bombovému útoku), hoci symbolickým centrom koptského kresťanského života zostáva Alexandria.
Koptská katolícka cirkev je vedená patriarchom (biskupom), ktorý sľubuje poslušnosť pápežovi Františkovi. Koptskí katolíci oslavujú svoj vlastný liturgický obrad a naďalej používajú koptský jazyk pri omši. Koptská katolícka cirkev datuje svoj pôvod do života svätého Marka a do Alexandrie, dnes má však sídlo v meste Nasr City, predmestí Káhiry, v katedrále Panny Márie Egyptskej.

Patriarcha koptských ortodoxných je známy ako pápež
Pred rozdelením medzi východom a západom bol hlavou patriarchia (alebo hlavný biskup) koptskej stolice z Alexandrie, považovaný tiež za primer pairs (“prvý medzi rovnými”). Podľa tradície bol prvý Alexandrijský patriarcha vysvätený samotným svätým Markom. Podobne ako rímsky biskup koptský pravoslávny patriarcha sa po generácie nazýva pappas (otec) a dnes nesie titul Pápež. Pápež Tawadros II. nastúpil do funkcie v roku 2012 po smrti pápeža Shenoudu III. Biskup Tawadros bol vybraný tak, že jeho meno vytiahlo slepé dieťa spomedzi hlasovacích lístkov obsahujúcich mená troch kandidátov. Pápež František považuje pápeža Tawadra II. za svojho brata v Kristovi a po nedeľnom bombovom útoku ho priamo vyzval a ponúkol súcit a modlitby.

Koptskí kresťania nám dali prvú školu katechézy a požehnanie v kláštornej tradícii
Koptskí kresťania ako prví založili v Alexandrii katechetickú školu, kde sa formovala kresťanská doktrína. Mnohí z prvých cirkevných otcov žili alebo študovali v Alexandrii a pripojili sa ku gréckym filozofom a židovským učencom, ktorí vnímali toto mesto ako svoj domov. Okrem katechetických štúdií sa vyučovali aj humanitné vedy a matematika. Školská knižnica obsahovala vyrezávané drevené texty s reliéfnymi písmenami, ktoré mohli študovať aj slepí – a to dávno pred vydaním Braillovho písma. Egyptskí púštni otcovia začali pustovnícke a kláštorné tradície, ktoré neskôr inšpirovali sv. Bazila z Kapadócie na východe a svätého Benedikta na západe.

Koptskí kresťania prešli v priebehu histórie prenasledovaním
Po Chalcedonskom koncile boli koptskí pravoslávni kresťania prenasledovaní byzantskými kresťanmi, ktorí ich považovali za kacírov. Mnohí boli mučení, väznení a zabití, ale koptskí ortodoxní kresťania zostali verní svojmu chápaniu christológie. S nástupom islamu a dobytím Egypta Umajjovcami si väčšina obyvateľstva zachovala svoje koptské kresťanstvo. Neskoršie zdanenie a obmedzenie príležitostí, ktoré boli cenou za kresťanstvo pod islamskou vládou, prinútilo mnohých Egypťanov konvertovať na islam. Postupne sa Egypt stal krajinou s moslimskou majoritou a dnešní koptskí kresťania predstavujú iba 10% – 20% populácie. Od nástupu islamského militarizmu však Kopti (pravoslávni aj katolícki), podobne ako ostatní kresťania na Blízkom východe, podstúpili hrozný útok teroristických skupín. Bombardovanie z 11. decembra, ku ktorému sa verejne nepriznala žiadna skupina, sa javí iba ako jedno z mnohých na zozname útokov.

Tip na knihu: Asia Bibi: Konečne na slobode!, František Saleský: Posol Božej múdrosti, Tajomstvá posledných časov. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.