V posledných dňoch druhej svetovej vojny 6. augusta 1945 približne o 8:15 hod zhodil americký bombardér Boeing B-29 Superfortress s názvom Enola Gay prvú atómovú bombu v histórii na Hirošimu v Japonsku. Atómový výbuch spôsobil nepredstaviteľné teplo s hodnotou 6000 °C a obrovský tlak vzduchu s rýchlosťou 4,4 km za sekundu (okolo 15 800 km/h). Všetko v okruhu dvoch kilometrov od epicentra bolo zničené a okamžite bolo zabitých 140 000 ľudí. Betónové budovy sa zrútili a rozbité sklo odletelo až do vzdialenosti 16 kilometrov. Atómové žiarenie generované bombou bolo tak neuveriteľne silné, že mnohí z tých, ktorí boli mimo dosahu, no vystavení žiareniu, prišli o všetky telesné funkcie, ich bunky prešli apoptózou – druh bunkovej samovraždy, a tak zomreli v priebehu niekoľkých dní. Odhaduje sa, že približne 200 000 obyvateľov Hirošimy prišli o život v ten deň.
Uprostred spálených tiel, kostier a všetkou tou škodou, len osem blokov od miesta dopadu bomby (presne 1 kilometer), zostala zázračne nepoškodená dvojposchodová fara. Budova nevykazovala žiadne zjavné poškodenia, ani okná dokonca neboli rozbité. Keď prípad vyšetrovali, zistilo sa, že budovu obývali ôsmi nemeckí kňazi – jezuiti, ktorí boli všetci úplne v poriadku, utŕžili len niekoľko drobných zranení.
Otec Hubert Shiffer, ktorý viedol komunitu, bol jedným z oných jezuitských kňazov. Mal tridsať rokov, keď atómová bomba explodovala a dožil sa ešte ďalších 33 rokov v dobrom zdraví. Celý svoj život rozprával o tomto zázraku. To isté platí o ďalších siedmich kňazoch komunity. Okrem niektorých slabých povrchových odrenín alebo škrabancov, všetci žili svoje dni v plnom zdraví bez známok ožiarenia, bez straty sluchu alebo iných viditeľných dlhodobých porušení alebo rakoviny spôsobenej žiarením.
Otca Shiffera dôkladne preskúmali viac než dve stovky vedcov, no nedokázali si vysvetliť, ako on a jeho spoločníci dokázali prežiť atómový výbuch. Shiffer však pripisoval zázrak ochrane Panny Márie. Hovorí: “Bol som uprostred atómového výbuchu a som tu stále živý a v poriadku. Nič sa mi nestalo.” Takisto niekoľko stoviek odborníkov a vyšetrovateľov pokračovali v štúdiu a skúmaní vedeckých dôvodov, prečo výbuch nepoškodil farskú budovu. Otec Shiffer vždy poznamenal: “Veríme, že sme prežili, pretože sme žili posolstvo Fatimy. V tomto dome sme žili a modlili sa ruženec každý deň.”
V roku 1976 na eucharistickom kongrese, ktorý sa konal vo Philadelphii (USA), svedčil otec Shiffer verejne o svojich skúsenostiach v Hirošime. Všetci ôsmi členovia jezuitskej komunity boli vtedy nažive. V rozhovore s otcom Paulom Rugeom opisuje Shiffer strašnú nočnú moru zo 6. augusta 1945:
“Zrazu vzduchom prešla obrovská tlaková vlna. Neviditeľná sila ma zdvihla z kresla, vrhla do vzduchu, zatriasla mnou, dostal som úder, hádzalo mnou ako s lístím vo vetre.”
Otec Ruge hovorí, že ďalšou vecou, na ktorú si spomenul, bolo, že otvoril oči a našiel sa na zemi. Rozhliadol sa a nikde nič nevidel: železničná stanica a budovy, kam sa len pozrel, všetko bolo zrovnané so zemou. Jediné, čo pocítil na svojom tele, bolo niekoľko kúskov skla z pohára v zadnej časti krku. Jednoducho mohol povedať, že sa mu fyzicky nič nestalo.
Podľa dr. Stephena Rineharta, jadrového fyzika ministerstva obrany Spojených štátov amerických, ktorý tento fenomén pozorne študoval, mali byť títo ľudia mŕtvi. Vo svojom komentári k výbuchu v Hirošime tvrdí:
“Ich obydlie malo byť úplne zničené, veď prešlo obrovskou teplotou a tlakom 100psi (približne 70 ton na meter štvorcový). Budovy s nevystuženými tehlovými stenami, ktoré sa používali na komerčné stavby bývajú zničené pri tlaku 3 psi (2 tony na meter štvorcový). Pri tlaku 10 psi človek zažije vážne poškodenie pľúc a srdca, utrpia ušné bubienky a pri tlaku 20 psi môžu byť vaše končatiny odvzdušnené. Vaša hlava bude odfúknutá pri tlaku 40 psi a žiadna obytná alebo nevystužená komerčná stavba nezostane stáť. Pri tlaku 80 psi je dokonca železobetón ťažko poškodený a žiadny človek nedokáže prežiť, lebo vašu lebku úplne rozdrví. Nehovoriac o škodách spôsobenými žiarením z tepla.
“Neexistujú fyzikálne zákony, ktoré by vysvetľovali, prečo otcovia jezuiti zostali nedotknutí pri takom výbuchu, aký nastal v Hirošime. To, čo sa stalo týmto jezuitom v Hirošime, vyvracia z vedeckého hľadiska celé ľudské chápanie fyzikálnych zákonov. Musíme dospieť k záveru, že to museli byť iné (vonkajšie) sily, ktorých sila a schopnosť pretransformovať ničivú energiu a hmotu, je nad súčasné chápanie.”
Fatimský zázrak, ktorý sa odohral v Hirošime, je dobre známy a dobre zdokumentovaný a od vojny bol publikovaný v rôznych časopisoch a na rôznych webstránkach. Napriek tomu doteraz nikto nikdy nebol schopný ponúknuť žiadne vedecké vysvetlenie tohto javu.
Tip na knihu: Ako sa modliť ruženec, Prečo ruženec? Prečo dnes?, Ruženec – záchrana pre svet