Posolstvo Panny Márie z Fatimy zohralo veľkú úlohu v ďalšom z nespočetných zázrakov spojených s ružencom. Na začiatku 60-tych rokov pripravoval brazílsky prezident Joao Goulart svoju krajinu na komunizmus. Do verejnosti prenikal názor, že je akoby nevyhnutné, aby komunistická vláda prevzala krajinu, ako sa to stalo aj na Kube. No nie každý bol ochotný stratiť slobodu a podľahnúť takejto porážke. Kardinál de Barros Camara vyzýval ľudí v celej Brazílii, aby zničili túto hrozbu tým, že budú dodržiavať pokyny Panny Márie z Fatimy, a teda aby sa modlili a činili pokánie.
Krátko nato Amélia Bastos, 59-ročná bývalá učiteľka a manželka vojenského lekára na dôchodku, zhromaždila približne 30 priateľov a susedov, aby vytvorili prvú miestnu skupinu CAMDE (kampaň žien za demokraciu) ako posolstvo mierového boja proti prevzatiu krajiny komunistami. Táto skupina sa rozrástla časom na státisíce žien po celej krajine. Mnohí z nich sa zúčastnili ružencových verejných zhromaždení. Jedna z manifestácií v Sao Paulo bola nazvaná “Pochod rodiny s Bohom k slobode”. Nachádzalo sa tam viac ako 600 000 žien, ktoré si niesli modlitebné knižky a ružence a pochodovali s protikomunistickými transparentmi. Tento pochod spolu s mnohými ďalšími ružencovými zhromaždeniami zohrával ústrednú úlohu pri konečnom zvrhnutí prezidenta Goularta a potlačili tak snahu komunistov prevziať krajinu prakticky bez vojenského zásahu.
Deň nato z vďaku k Bohu zorganizovali Brazílčanky ešte väčší pochod za to, že sa podarilo krajine zachovať ich slobodu. Pochodu, ktorý bol nazvaný “Pochod vďakyvzdania Bohu”, sa zúčastnilo viac ako milión ľudí.
Tip na knihu: 10 zázrakov ruženca, 26 apoštolov ruženca, Prečo ruženec? Prečo dnes?, Ruženec – záchrana pre svet, Rozjímanie nad ružencom,
