Alfonz, kráľ Leónu a Kastílie, veľmi túžil po tom, aby si všetci jeho služobníci ctili Pannu Máriu tým, že sa budú pravidelne modliť ruženec. On sám ho nosil na opasku, no nikdy sa ho nemodlil. Pohľad na kráľa s ružencom okolo pása však povzbudzoval dvoranov, aby sa ho modlili veľmi zbožne.
Jedného dňa kráľ vážne ochorel a keď sa už blížila jeho smrť, dostal víziu, ako stojí pred súdnou stolicou nášho Pána. Videl veľa diablov, ako ho obviňovali zo všelijakých hriechov, ktoré spáchal, a tak náš Pán ho musel odsúdiť na peklo. Vtom sa však zjavila Panna Mária, aby zaňho orodovala. Požiadala o váhy. Na jednu misku položila jeho hriechy a do druhej vložila ruženec, ktorý vždy nosil, spolu so všetkými ružencami jeho poddaných a všetkých tých, ktorým bol kráľ príkladom ružencovej úcty. A tieto ružence prevážili jeho hriechy.
Preblahoslavená Panna s veľkou láskou pozrela naňho a povedala: “Ako odmenu za túto malú česť, že si nosil ruženec, som pre teba získala od môjho Syna veľkú milosť. Budeš žiť ešte niekoľko rokov. Pamätaj, že ho musíš žiť múdro a robiť pokánie.“ Keď sa kráľ prebral k životu, zvolal: “Požehnaný ruženec Najsvätejšej Panny Márie, ktorým som bol zachránený z večného zatratenia!”
Potom, čo sa zotavil, strávil zvyšok svojho života rozširovaním úcty k svätému ružencu a každý deň sa ho verne modlil.
Tip na knihu: 10 zázrakov ruženca, 26 apoštolov ruženca, Prečo ruženec? Prečo dnes?, Ako sa modliť ruženec, Rozjímanie nad ružencom
