My, prívrženci rímskokatolíckej cirkvi, veríme, že náš Pán a Spasiteľ, Ježiš Kristus, je skutočne prítomný v Najsvätejšej Eucharistii. Veríme tomu v slovách Ježiša Krista, Syna Božieho, ktorý nám daroval možnosť jesť Telo a piť Krv (Jn 6, 48-60) a ktorý splnil tento sľub počas Poslednej večere (Mt 26,26-28, Lk 22,19-20, Mk 14,22-24, 1Kor 11,23-25). Máme tak Božie a neomylné svedectvo katolíckej cirkvi, ktorú sám založil. Svätá synoda (Tridentský koncil) v kánone 1 rozhodla o Najsvätejšej sviatosti Eucharistie slovami: „Ak niekto popiera, či sa v Najsvätejšej Eucharistii spolu s dušou nachádza skutočné, opravdivé Telo, Krv a Božstvo nášho Pána Ježiša Krista a teda celého Krista vo svojej podstate, a hovorí, že je v ňom iba ako znamenie, symbol alebo sila, nech je to preňho anatémou.“

V priebehu storočí náš Pán preukázal svoju skutočnú prítomnosť v Najsvätejšej Sviatosti prostredníctvom viac ako 100 zázrakov. Aký je zmysel týchto zázrakov? Aby dokázal to, čo povedal, a to, čo je pravdivé, ako hovorí Písmo: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený.“ (Mk 16,16) Ježiš chce, aby sme uverili jeho učeniu a pohrozuje tým, ktorí nebudú chcieť uveriť. Boh je ochotný poskytnúť mimoriadne prostriedky na pomoc našej viere, pretože si želá našu spásu. Ježiš ide tak ďaleko, že hovorí: „Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!“ (Jn 10,38). Ponúkame vám nádherné eucharistické zázraky, ktoré potvrdzujú skutočnú prítomnosť nášho Pána v Najsvätejšej Sviatosti.

Príbeh prvý

Dlhý čas slúžil kňaz v Moncade (Španielsko) omše bez akýchkoľvek pochybností vo svojom svedomí. Jedného dňa sa však stal obeťou hrozných pochybností o tom, či bol správne vysvätený. Vo svojom trápení sa rozhodol vyriešiť svoj problém s biskupom, aby zmaril všetky pochybnosti. Okamžite sa vydal pešo do Valencie, sídla diecézy. Tu dostal od Všemohúceho Boha milosť, ktorou ho vyslobodil zo svojich ťažkostí a dal mu svetlo a pokoj skrze veľmi pozoruhodný zázrak.

Kňazovi tu prikázali, aby odslúžil vianočné omše. V momente premenenia zobral s trasúcimi sa rukami hostiu a s tichým hlasom odriekal slová premenenia. Keď vyzdvihol svätú hostiu a potom s triaškou v kolenách pokľakol, aby si ju uctil, malé päťročné dieťa zrazu z davu vykríklo: „Ó, mama, aké krásne dieťa! Pozri tam, mama! Na oltári.“ Malý chlapec, ktorý zrejme zabudol na všetkých dokola, stál na stoličke a rukami tlieskal od radosti. Matka chlapca bola v rozpakoch a pokúsila sa ho utíšiť, pretože nikto iný nemohol vidieť tú krásu, ktoré videlo jej nevinné dieťa v momente, keď kňaz pozdvihoval hostiu. Opäť a znovu prosilo svoju matku, aby sa pozrela. „Také krásne dieťa, mama,“ zašepkalo, „rovnako ako to malé dieťa, ktoré tamto spí v postieľke.“ Matka s dieťaťom ostali aj na druhej omši, ktorú celebroval ten istý kňaz a opäť počas pozdvihovania zakričal malý chlapec: „Ó, tam je znova, mama, nevidíš? Vzal ho do svojich rúk a teraz ho položil na oltár!“ Matka chcela dieťa umlčať, lebo nič nevidela. Tá veľká milosť bola darovaná iba jej malému synovi.

Kňaz slúžil aj 3. vianočnú omšu. Počas premenenia bol chlapček rovnako vzrušený a odohrala sa rovnaká scéna ako predtým. Šťastná matka povedala iným o tomto zvláštnom jave a cez nich sa tento zázrak dostal do uší samotného kňaza, ktorý – ako sa dalo predpokladať – sa tomu veľmi potešil. Jeho pochybnosť to však úplne neodstránilo. Pochyboval o dieťati. Domnieval sa, že klame. Preto požiadal matku, aby mohol malého chlapca vypočuť. Ale odpoveď dieťaťa bola taká presná, že nenašiel žiaden dôvod pochybovať o pravdivosti toho, čo videlo. Plný radosti a naplnený vďačnosťou Bohu pozval malého chlapca a jeho matku, aby čo najčastejšie chodili na jeho omše. Zázrak sa dial pri každej príležitosti. Keďže v jeho mysli stále pretrvávali pochybnosti, rozhodol sa získať konečný presvedčivý dôkaz. Rozdelil hostiu na tri časti a umiestnil ich na oltár. Dve z nich na korporál (plátno, na ktorom dochádza k premeneniu) a počas omše ich svojimi rukami premenil, tretí však na korporál neumiestnil, ale bol mu na dosah ruky. Po ukončení svätej omše zavolal malého chlapca k oltáru a spýtal sa ho, či v jednej z týchto častí videl Božie dieťa. A ak áno v ktorej. „Ó, áno, otče,“ povedal chlapec, „tam je! Pozri, naťahuje svoje rúčky.“ Malý chlapec zajasal radosťou. Kňaz ukázal na tretiu nepremenenú časť hostie a spýtal sa chlapca: „A to Božské dieťa je aj v tejto hostii?“ Dieťa odpovedalo: „Nie.“ Kňaz sa znova spýtal: „Ale si si istý?“ Dieťa odpovedalo rázne: „Ó, áno, otče, nie je tam nič.“ Vďaka tomu sa srdce dobrého kňaza naplnilo pokojom. Nepokoj a zármutok zmizli z jeho mysle navždy a po zvyšok svojho života slúžil Bohu s väčšou láskou a zbožnosťou.

Pochválená a zvelebená buď bez prestania, ó, Najsvätejšia prevelebná Sviatosť Oltárna!

Príbeh druhý

Vo Valparise (Čile) slúžil na začiatku 20. storočia mladý kňaz otec Mateo Crawley-Boevey SS, CC., známy ako veľký apoštol Najsvätejšieho Ježišovho Srdca. O. Mateo rozprával tento príbeh všade, kde kázal, a zistil, že tam, kde boli ľudia pripravení získať pre seba „zlaté mince“ s láskou, vyprosili od Boha mnohé milosti. Spolu s tým sa odohralo aj mnoho obrátení.

V jeden deň mu istá 8-ročná dievčina povedala, že s ňou hovoril Ježiš zakaždým, keď prijala sväté prijímanie. Mateo bol trochu skeptický a požiadal ju, aby poprosila Ježiša o nejaký dôkaz. Dôkaz, ktorý kňaz žiadal, bolo okamžité obrátenie istého človeka, ktorý bol veľkým hriešnikom, padlým katolíkom a časom i nepriateľom Cirkvi … a tiež, aby tento človek prišiel k nemu na spoveď.

O týždeň neskôr, keď Mateo spovedal, povedala mu mladá dievčina, že onen hriešnik prichádza do kostola. Keď opúšťal spovednicu, prišiel hriešny katolík k nemu a požiadal ho, aby ho vyspovedal. Povedal mu, že tak činí prvýkrát od svojho krstu. Nevedel, pochopiť, čo mu ráno prešlo po hlave, ale zrazu ucítil potrebu vyspovedania sa. Kňaz si v tom momente uvedomil, že dostal dôkaz, o ktorý žiadal.

Mladé dievča povedalo kňazovi, že jej Pán povedal, že dá milosť tomuto mužovi, aby učinil pokánie a napravil svoje cesty a tiež mnohým ďalším dušiam. Povedal: „Vždy sa modlite za tieto duše a ja vám to dám. A povedz otcovi Mateovi, aby sa modlil za tieto duše. Ja mu ich dám, ale najprv sa musíš ty stať mojou misionárkou.„

Dievčina si myslela si, že je príliš mladá na to, aby sa stala misionárkou. Pán ju ubezpečil, že ju ňou urobí a že bude musieť zaplatiť za duše určitú cenu. „Chcem, aby si získala tri zlaté mince každý deň,“ povedal Ježiš. A potom jej vysvetlil, čo myslel tými zlatými mincami:

  • prvou zlatou mincou sú jej modlitby za duše
  • druhou zlatou mincou boli jej malé obety, najmä skutky poslušnosti
  • treťou zlatou mincou bol sľub: „Nikdy si vlastnou vinou nenechaj ujsť omšu alebo sväté prijímanie a navštevuj ma čo najčastejšie v Najsvätejšej Sviatosti.„

Pochválená a zvelebená buď bez prestania, ó, Najsvätejšia prevelebná Sviatosť Oltárna!

Tip na knihu: Duša Kristova, posväť ma, Modlitby ku Kristovej krvi, 21 spôsobov adorácie. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.