Stať sa svätým nie je to, čo to kedy bývalo. V minulosti podľa kanonického poriadku zo začiatku 20. storočia musel akýkoľvek potenciálny svätý preukázať až šesť skutkov, ktoré sa považovali za zázrak, vždy v závislosti od sily dôkazov každého jedného.
Ale keďže veda a medicína v súčasnosti dosahujú neuveriteľné uzdravenia z chorôb a iných nepravdepodobných udalostí, súčasný potenciálny svätec potrebuje iba jeden zázrak, aby bol blahorečený a druhý na kanonizáciu. A dokonca túto líniu možno trochu prispôsobiť. V prípade skutočne cnostných ľudí môže pápež zanedbať požiadavku zázraku. Tak to urobil napríklad pápež František pri pápežovi Jánovi XXIII. v roku 2014. Za týchto podmienok dosiahli traja z posledných desiatich pápežov svätosť a jeden bol blahorečený.
Zázraky neboli bežným znakom kanonizácie až do 12. storočia, keď sa cirkev stala mocnou a dostatočne populárnou, a keď mučeníctvo uvádzalo do svätosti menej výnimočných kresťanov. Namiesto toho sa život zbožnosti a zázrakov po smrti stal hlavným kritériom hodnotenia potenciálnych svätých. To však neznamená, že pápeži prvého tisícročia nevykonávali zázračné skutky. Niektoré skoršie pápežské zázraky boli ešte úžasnejšie než tie modernejšie.
- Pápež Fabián I.
Zázrak: Bol zvolený za pápeža, keď si na jeho hlavu sadla holubica
Fabián bol laikom – rímskym vojakom – ale keď sa v roku 236 zúčastnil synody, kde sa volil nový pápež, do miestnosti vletela holubica a pristála na jeho hlave ako zázračné znamenie, že tento inak neznámy muž mal byť zvolený za ďalšieho pápeža.
- Pápež Urban I.
Zázrak: Modlitbou zboril modlu, ktorá zabila 22 pohanských kňazov
Príbeh Urbanovho mučeníctva sa spája so životom sv. Cecílie. Hlavným guvernérom mesta bol vtedy istý Almachius, rímsky prepošt. Aj keď cisár sám bol tolerantný voči kresťanom, Almachius ich prenasledoval, najmä Cecíliu, ktorú neskôr aj popravil. Almachiov služobník, Carpasius, objavil Urbana, ktorý sa skrýval na tajnom mieste s tromi kňazmi a tromi diakonmi. Urban bol obvinený zo sprisahania s Cecíliou, že priviedla ku kresťanstvu 5 000 osôb, vrátane šľachticov Tiburtia a Valeriána. Almachius požadoval, aby mu Urban odovzdal poklad sv. Cecílie a Cirkvi. Urban odpovedal: „Teraz vidím, že chamtivosť ťa vedie viac k prenasledovaniu kresťanov než obetovanie tvojim bohom. Poklad sv. Cecílie vystúpil do neba rukami chudobných.“
Almachius mučil svätého Urbana a jeho bratov veľmi krutým spôsobom, ale keď videl, že nedokáže prekonať jeho vieru, prikázal mu, aby ho znova poslali do väzenia. Tam Urban obrátil a pokrstil troch mestských kapitánov a strážcu väznice Anolina. Keď tyran počul, že sa Anolinus stal kresťanom, pokúsil sa ho prinútiť obetovať rímskym bohom a popravil ho, keď odmietol. Potom priviedol Urbana a jeho spoločníkov pred rímsku modlu. Urban sa hneď nato začal modliť k pravému Bohu. Modla vtom spadla a zabila 22 pohanských kňazov. Kresťania boli potom kruto zbití a znovu prinútení, aby obetovali pohanské obety. Oni však na modly napľuli, urobili si navzájom na čelách znak kríža a pobozkali sa. Urban a jeho priatelia nakoniec dostali konečný trest a boli sťatí.
- Pápež Pius V.
Zázrak: Porazil Osmanov
V októbri 1571 Vatikán spolu so svojimi európskymi spojencami vytiahol do boja proti osmanskému námorníctvu, ktorého cieľom bolo prevziať kontinent počnúc Talianskom. Pápež sa modlil za víťazstvo kresťanstva – a keď európske sily zvíťazili, bol to on, ktorý to oznámil skôr, než stihli doraziť správy z bojiska.
- Pápež Alexander I.
Zázrak: Útek z dobre stráženej cely
Začiatkom 2. storočia po tom, čo Alexander obrátil rímskeho guvernéra Hermesa a jeho dom s 1500 ľuďmi, vyslal cisár úradníka Quirinusa, aby celú vec prešetril. Úradník uväznil Alexandra, no Hermesa si osobne vzal pod ochranu do osobného väzenia. Hermes mu však tvrdil, že Alexander dokáže ujsť z väzenia s pomocou Ježiša Krista. Quirinus túto výzvu prijal a stráž zdvojnásobil. Keď sa ale vrátil k sebe domov, Alexander bol v jednej miestnosti spolu s Hermesom.
- Agapetus I.
Zázrak: Ochrnutý muž začal chodiť
Začiatkom 6. storočia priviedli rodinní príslušníci k pápežovi Agapetovi istého ochrnutého muža. Po omši vzal pápež muža za ruku, zvolal: “Mocou Ježiša Krista a Petrovej autority vsťaň.” Ochrnutý muž sa dokázal postaviť a na nohách prijal premenené víno.
- Ján XXIII.
Zázrak: Vyliečil umierajúcu 23-ročnú mníšku
V roku 1966 sa nachádzala istá talianska mníška na pokraji smrti kvôli žalúdočnému krvácaniu. Jej spolusestra vzala relikviu nedávno zosnulého pápeža a položila ju na jej brucho. Riaditeľka nemocnice v priebehu niekoľkých dní tvrdila, že vo vízii videla pápeža Jána a zdravotný stav trpiacej mníšky sa vrátil do normálu.
- Ján Pavol II.
Zázrak: vyliečená Parkinsonova choroba a mozgová aneuryzma
Pápež Ján Pavol II. zomrel v roku 2005 na Parkinsonovu chorobu a o tri mesiace neskôr sa k nemu modlila sestra Marie Simon Pierre, ktorá trpela rovnakou chorobou. Jedného dňa sa zobudila a dokázala sa znova pohybovať.
O istú dobu neskôr povedali lekári istej žene v Kostarike, že o niekoľko dní zomrie na mozgovú aneuryzmu. Tá sa začala modliť k pápežovi a vtom začula, ako jej hlas Jána Pavla II. hovorí, aby sa nebála. Žena bola napokon uzdravená bez akéhokoľvek lekárskeho vysvetlenia.
- Pius X.
Zázrak: uzdravil ochrnuté dieťa, …
Keď sa v roku 1903 stal pápežom Pius X., pripisovali sa mu mnohé uzdravenia. Uzdravil ochrnutú ruku istého muža a isté írske dievča, ktorá mala telo pokryté ranami. Kusom jeho oblečenia sa vyliečila iná dievčina z choroby nôh. Mníška s rakovinou brucha bola vyliečená potom, čo prehltla kúsok jeho oblečenia. Ďalším zázrakom bolo uzdravenie bedrového kĺbu po tom, čo jedna z mladých študentiek požiadala pápeža, aby sa za ňu modlil.
S pápežom Piom X. sa spája veľmi veľa takýchto zázrakov, ktoré on sám pokorne pripisoval moci „kľúčov“, pričom úplne vylučoval svoju vlastnú svätosť. V taxíku sa raz viezli do Vatikánu dve florentské mníšky, obe trpiace nevyliečiteľnou chorobou. Požiadali vodiča, aby počkal, kým sa obidve ťažko postihnuté a sotva schopné chôdze stretnú na súkromnej audiencii s pápežom, aby ich vyliečil. „Prečo chcete byť uzdravené?“ spýtal sa svätý otec. Odpovedali: „Aby sme mohli pracovať pre Božiu slávu.“ Položil ruky na hlavy mníšok a požehnal ich. Jeho svätosť povedala: „Majte dôveru, uzdravíte sa a urobíte ešte veľa pre Božiu slávu.“ V tom istom okamihu boli obidve mníšky vyliečené, ale Pius ich vyzval, aby v tejto záležitosti mlčali. Keď sa obidve uzdravené ženy vrátili do taxíka, vodič ich odmietol prijať. Ony však trvali na tom, že sú to tie isté sestry, ktoré priviezol, ale muža nedokázali presvedčiť: „Dve, ktoré som tu priviezol, boli napoly mŕtve. Ani zďaleka ste to nemohli byť vy.“
Jedným z jeho najdramatickejších zázrakov uzdravenia však bolo vyliečenie dieťaťa, ktoré bolo od narodenia ochrnuté. Posadili ho do pápežovho lona a behom niekoľkých minút začalo zrazu pobehovať po miestnosti.
Súcit svätého Pia možno porovnať s Kristovým súcitom. Svätý často plakal, keď videl utrpenie. Vtedy v ňom zovrel hnev. Raz ako patriarcha počul z okna ulice plač malého dieťaťa, ktoré jeho matka nemilosrdne bila. Zo svojho otvoreného okna zakričal na ňu: „Prestaň biť to dieťa!“ V okne sa objavila žena, ktorá sa okamžite zrútila pri pohľade na rozzúreného kardinála a patriarchu. Bitka okamžite ustála. No viac než zúfalý bol pápež, keď bol svedkom neľudského zaobchádzania s juhoamerickými Indiánmi. Asi najbolestivejšie z týchto utrpení bola prvá svetová vojna. Pius prorocky predvídal svoje nadchádzajúce roky pred skutočným vypuknutím choroby. Jeho duša znášala tú strašnú víziu a jeho telo trpelo nevyliečiteľným zranením, ktoré sa postupne prehlbovalo, ako sa vojna blížila.
- Kornélius I.
Zázrak: Jeho socha požehnávala manželstvo nepravdepodobného páru
V Porýní sa odohral príbeh, vďaka ktorému sa Kornélius stal patrónom zaľúbených. Rozpráva sa v ňom, ako chcel raz v stredoveku istý hradný pán v Selikum (Neuss am Rhein) vyzdobiť neďalekú kaplnku Kornélia, pápeža. Prácu mal vykonať istý mladý umelec. Keď sa však dcéra hradného pána zamilovala do umelca a chcela si ho vziať, hradný pán zasiahol a vykrikoval, že to by musel byť sám rímsky pápež, aby požehnal ich zväzok. A tak sa stalo: socha Kornélia sa uklonila z oltára kaplnky a páru požehnal.
- Gregor II.
Zázrak: uchránil kresťanských vojakov proti moslimským nepriateľom
V roku 720, keď vojvoda z Aquitainu mieril do boja proti moslimskej armáde, podal svojim vojakom kúsky z troch chlebov, ktoré predtým požehnal pápež Gregor II. A každý, kto zjedol tento chlieb, prežil bitku.
- Klement I.
Zázrak: Podvodná hrobka odhalená ustupujúcim morom
Potom, čo bol umučený a hodený do Čierneho mora v roku 101, morské vody ustupovali, kým neodhalili mramorovú hrobku, kde sa Klementovo telo nachádzalo v kamennej rakve. More odvtedy len raz za rok ustúpi, aby odhalilo chrám, kde anjeli umiestnili jeho telo, a ľudia tu chodia do chrámu, aby sa pomodlili. Keď istá žena vzala so sebou svojho syna v zhone, aby unikla vracajúcemu sa moru, zabudla na chlapca a nechala ho na mieste hrobky. Nasledujúci rok sa vrátila do tohto chrámu, pokľakla si a modlila sa k sv. Klementovi. Keď vstala z modlitby, uvidela dieťa, ako spí na mieste, kde ho zanechala. Hneď sa k nemu priblížila, no myslela si, že musí byť mŕtvy. Pristúpila bližšie zmierená so smrťou dieťaťa, ale zbadala, že spí. Rýchlo ho prebudila a pred očami mnohých ľudí ho zdvihla do náručia.
Tip na knihu: Benediktov čas, Svätý Ján XXIII., Blahoslavený Ján Pavol I.. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.
