Istý mladý kňaz navštevoval v nemocnici niekoľkých svojich farníkov. Ako prechádzal chodbou, akási mníška ho zastavila a povedala mu:
– “Otče, mohli by ste ísť do tejto miestnosti? Je tam človek na smrteľnej posteli. Bol tu niekoľko dní. Požiadali sme už niekoľkých kňazov, aby tam vošli, ale on ich stále posiela preč. Nechce hovoriť o Ježišovi. A pritom umiera. Mohli by ste ho, prosím, navštíviť?“
Kňaz vošiel dovnútra a zamieril rovno k lôžku pacienta. Chlapík zrazu vybuchol od hnevu a začal mu nadávať. Naštvaný mu povedal: 
– “Nechcem mať nič spoločného s vami. Choďte odtiaľto!”
Kňaz mu odpovedal:
– “Dobre,” a vyšiel na chodbu.
Mníška tam stále čakala. Povedala mu:
– “Mohli by ste ísť naspäť?”
Kňaz ale odpovedal:
– “Nechce nič, čo by som mu mohol ponúknuť.“
– “Dajte tomu ešte jednu šancu,” obhajovala sa mníška.
Kňaz neochotne nanovo vstúpil do miestnosti.
– “Nebudem sa vás pýtať, či chcete ísť na spoveď. Nebudem sa vás pýtať, či chcete sväté prijímanie. Ale mohol by som tu len tak sedieť vedľa vašej postele a pomodliť sa Korunku Božieho milosrdenstva?“
Starec odpovedal: “Je mi to jedno. Robte, čo chcete.“
Kňaz si sadol a ticho sa začal modliť slová ruženca: “Pre jeho bolestné utrpenie zmiluj sa nad nami i nad celým svetom. Pre jeho bolestné utrpenie zmiluj sa nad nami i nad celým svetom…“.
Zrazu muž vybuchol a skríkol naňho: “Už prestaňte!”
Prekvapený kňaz pozrel naňho a spýtal sa: “Prečo?“
– “Pretože pre mňa neexistuje žiadne zľutovanie!“
– “A prečo si myslíte, že neexistuje žiadna zľutovanie pre vás?” spýtal sa kňaz.
– “Nezáleží na tom,” zareagoval starec.
Ale kňaz trval na odpovedi: “Prečo si myslíte, že pre vás niet žiadneho zľutovania?“
– “Poviem vám to: Pred 25 rokmi som pracoval na železnici. Mojou úlohou bolo obsluhovať železničné rampy, keď mal vlak prísť, aby sa zabránilo autám vstúpiť na koľajnice. Ale raz v noci som bol opitý. Nedokázal som ich dať dole, keď sa istý pár a ich tri malé deti v aute ocitli na koľajniciach. Vlak vtedy prišiel a v rýchlosti tade prešiel. Všetci boli okamžite mŕtvi. Bola to moja chyba. Takže pre mňa niet už žiadneho milosrdenstva. Sklamal som. Je koniec.“
Kňaz sediac pozeral na ruženec vo svojich rukách. Nakoniec sa ho spýtal:
– “Kde to bolo?”
Muž mu povedal názov istého poľského mesta. Kňaz pozrel naň a povedal mu:
– “Pred 25 rokmi sa mama a otec vydali na výlet s mojimi súrodencami. Nemohol som ísť s nimi. Prechádzali tým malým mestom. Z akéhosi dôvodu neboli rampy na železničnom priecestí spustené. Ako prekračovali koľajiskom, vlak sa zrazu na nich vyrútil a pozabíjal ich všetkých. V tú noc som stratil celú rodinu.” Zahľadel sa uprene do jeho tváre a povedal mu:
– “Brat môj, Boh ti odpustil. A nielen on, aj ja ti odpúšťam.”
A ten človek si v tom momente uvedomil, že Božia milosť prišla až za ním. Kňaz sa ho spýtal:
– “Mohol by som vás vyspovedať a dať vám Eucharistiu?“
A starec sa vyspovedal a prijal sväté prijímanie. O dva dni nato zomrel. Božie milosrdenstvo vyhralo. Je nekonečné. Príbeh pokračuje však ďalej. Potom, čo kňaz odišiel od starca, vošiel do chodby, aby našiel tú mníšku. No nájsť ju nedokázal. Istý zamestnanec mu na jeho otázku, či u nich niekto taký pracuje, odpovedal:
– “Nezamestnávame tu nijaké mníšky.”
Po celé roky kňaz nevedel, kto bola tá mníška. Nakoniec pricestoval do mesta Vilnius, ktoré bolo miestom, kde žila sv. Faustína. Vošiel do kláštora na omšu tamojších mníšok a keď zbadal obraz sv. Faustíny na stene, okamžite ju spoznal a povedal:
– “Túto mníšku som pred pár rokmi stretol.“
– “Nie, otče, určite nie,” odpovedala mu jedna z mníšok. “Je mŕtva od roku 1938.”
Kňaz si potom uvedomil, že to bola sestra Faustína, ktorá mu povedal, aby vošiel do miestnosti pacienta a neskôr aby sa tam vrátil späť. Zlyhanie nie je konečné. Nie, pokiaľ ho odovzdáš Ježišovi. Ježiš zomrel, ale vstal z mŕtvych a vládne nad svojím stvorením všemohúcou mocou. On riadi všetko na svete a bezpečne nás privádza k večnému životu.

Tip na knihu: Božie uzdravujúce milosrdenstvo, 365 dní s Božím milosrdenstvom, Milovaná taká, aká si. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.