Keď v Poľsku zúrila druhá svetová vojna, sv. Maximilián Kolbe bojoval za duše pomocou tlače a inej „zbrane“ – zázračnej medaily.

Aj keď by bol človek tou najhoršou osobu, ak len bude súhlasiť s tým, že bude nosiť medailu, odovzdaj mu ju … a potom sa zaňho modli a v pravom okamihu sa ho snaž priblížiť k svojej Nepoškvrnenej matke, aby sa k nej uchýlil vo všetkých ťažkostiach a pokušeniach,“ hovoril Kolbe o zázračnej medaili. „Toto je skutočne naša nebeská zbraň,“ povedal svätý a opísal medailu ako „guľku, ktorou verný vojak zasiahne nepriateľa, teda Zlo, a tak zachráni duše.

Zázračná medaila je svätenina, ktorú počas mariánskeho zjavenia odovzdala Nebeská matka sv. Kataríne Labouré v Paríži v roku 1830. Panna Mária sa jej zjavila ako Nepoškvrnené počatie, pričom stála na zemeguli. Z jej rúk prúdilo svetlom a pod svojimi nohami drvila hada. „Hlas mi povedal: Podľa tohto modelu nechaj vyrobiť medailu. Všetci, ktorí ju budú nosiť, obsiahnu veľké milosti, najmä ak ju budú nosiť na krku“, povedala Panna Mária sv. Kataríne. Ešte ako františkánsky seminarista študujúci v Ríme v roku 1917 bol Kolbe pohnutý príbehom úlohy, ktorú zohrala zázračná medaila pri obrátení Alfonza Ratisbonneho. Bol to francúzsky slobodomurár a ateista židovského pôvodu, ktorý dostal milosť obrátenia, lebo nosil na sebe zázračnú medailu. Tú mu dal jeden z jeho katolíckych priateľov v Ríme. Panna Mária sa zjavila Ratisbonnemu 20. januára 1842 v bočnej kaplnke v kostole Sant’Andrea delle Fratte v Ríme. Maximilián Kolbe sa rozhodol sláviť svoju primičnú omšu 29. apríla 1918 v bočnej kaplnke v Sant’Andrea delle Fratte, kde sa Panna Mária Ratisbonnemu zjavila. Ratisbonne bol vysvätený za jezuitského kňaza a v roku 1855 opustil rád, aby sa mohol presťahovať do Jeruzalema a tam založiť kláštor pre sestry Kongregácie Panny Márie Sionskej, ktorá bola založená za účelom svedectva v Cirkvi a vo svete, že Boh je stále verný vo svojej láske k židovskému ľudu.

Kolbe je známy tým, že v Osvienčime obetoval svoj život za väzňa, muža, ktorý mal manželku a deti. Zomrel na následky vpichnutia injekcie kyseliny karbolovej v koncentračnom tábore 14. augusta 1941. Nacistickí predstavitelia jeho telo spopolnili práve na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. 

Kolbe bol slávny evanjelizátor a misionár. Pred odchodom do Japonska v roku 1930 si vykonal púť ku kaplnke zázračnej medaily na Rue de Bac v Paríži. Pápež Ján Pavol II. si spomenul na túto jeho návštevu, keď sa tu modlil v roku 1980: „Prichádzam ako pútnik po všetkých tých, ktorí prišli do tejto kaplnky v priebehu 150 rokov, a ako všetci tí kresťania, ktorí sa tu každý deň ponáhľajú, aby vyjadrili svoju radosť, dôveru a odovzdali prosby. Prichádzam ako blahoslavený Maximilián Kolbe pred svojou misijnou cestou do Japonska. Práve pred 50 rokmi prišiel sem, aby tu našiel vašu pomoc a spropagoval to, čo neskôr nazval ‘Rytierstvo Nepoškvrnenej’, a pod svoju záštitu prevzal úžasné dielo duchovnej obnovy predtým, než položil život za svojich bratov,“ povedal Ján Pavol II.

Kolbe založil Rytierstvo Nepoškvrnenej v roku 1917, aby viedla každého jednotlivca cez Máriu k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Vyzýval všetkých členov Rytierstva, aby nosili zázračnú medailu na znak ich úplného zasvätenia sa Márii. „Teraz v tejto epoche Nepoškvrneného počatia dala najsvätejšia Panna ľudstvu zázračnú medailu. Jej nebeský pôvod bol dokázaný nespočetnými zázrakmi uzdravenia a najmä obrátenia,“ napísal Kolbe.

Nepoškvrnená sama pri zjavení prisľúbila všetkým, ktorí ju budú nosiť, veľké milosti a keďže obrátenie a posvätenie sú milosťami od Boha, bude zázračná medaila jedným z najlepších prostriedkov na dosiahnutie týchto darov,“ uviedol. K modlitbe sv. Kataríny: „Ó, Mária, bez hriechu počatá, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame.“ pridal Kolbe tieto slová: „… aj za všetkých, ktorí sa k tebe neutiekajú, najmä za nepriateľov Cirkvi a tých, ktorých tebe porúčajú. Amen.

zdroj: CNA

Tip na knihu: Pod ochranným plášťom Márie, Prvá láska sveta: Mária, Matka Božia, 5 novén k Panne Márii, Pomocnici kresťanov. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.