Završujúcim prostriedkom na dosiahnutie rodinného pokoja je úkon zasvätenia rodiny. Viacero zbiehajúcich sa prúdov obnovy Cirkvi práve teraz v zhode s medžugorskými posolstvami vyzýva k zasväcovaniu rodín Ježišovmu a Máriinmu Srdcu. Už od začiatkov zjavení v Medžugorí Matka Božia hlavne skrze Jelenu žiadala rodiny, aby sa denne zasväcovali Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. V roku 1983 Ježišova Matka odhalila Jelene konkrétne modlitby zasvätenia Najsvätejšiemu Srdcu i Nepoškvrnenému Srdcu. Samozrejme nikto nemá povinnosť dodržiavať nejakú konkrétnu formulku zasvätenia, ale odovzdanie týchto zasväcujúcich modlitieb jelene poukazuje na dôležitosť úkonu zasvätenia v mysli a srdci Panny Márie. V posolstve z októbra 1988 hovorí o zasvätení sa Ježišovmu Srdcu a jej Nepoškvrnenému Srdcu ako o každodennej udalosti. V tomto posolstve Panna Mária nepozýva iba jednotlivcov, ale taktiež rodiny a dokonca i farnosti odovzdať sa v úkone zasvätenia:

„Drahé deti! Moje pozvanie, aby ste posolstvá, ktoré Vám dávam, uvádzali do života, je každodenné, pretože, milé deti, chcem vás priviesť bližšie k Ježišovmu Srdcu. Milé deti, preto vás dnes pozývam k modlitbe zasvätenia Ježišovi, môjmu drahému Synovi, aby srdce každého z vás patrilo jemu. A potom vás pozývam, aby ste sa zasvätili môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Želám si, aby ste sa zasvätili osobne, aj ako rodiny a farnosti, aby prostredníctvom mojich rúk všetko patrilo Bohu. Preto, drahé deti, modlite sa, aby ste pochopili veľkosť tohto posolstva, ktoré vám dávam. Nechcem nič pre seba, ale všetko pre spásu vašich duší. Satan je silný, a preto sa, milé deti, vytrvalou modlitbou priviňte k môjmu materinskému srdcu! Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“ (25. októbra 1988). 

Toto prenikajúce posolstvo sme dostali preto, aby nám pripomenulo, že konečný cieľ zasvätenia sa je vždy smerovaný k osobe Ježiša Krista. Matka Božia je Bohom daná prostredníčka pre väčšie zjednotenie sa s Ježišom Kristom. A zároveň je aj zdrojom materskej ochrany proti satanovi. Posledná veta tohto posolstva je výsostne spojená s pozvaním privinúť sa k materinskému srdcu Panny Márie na ochranu proti satanovi, pričom privinutie sa uskutočňuje prostredníctvom bedlivej modlitby.

Podstata zasvätenia

Aká je podstata zasvätenia? Zasvätenie je v zásade prísľubom lásky, ktorá všetko, čo sme a čo robíme, dáva Ježišovi skrze nepoškvrnené ruky Panny Márie. Ako Vieme z tradície, Ježišovo Srdce je symbolom a riečišťom jeho nekonečného milosrdenstva a lásky. Po druhé, je symbolom jeho utrpenia, ktoré podstupuje kvôli hriechom, čo sa naďalej páchajú v jeho mystickom tele. Z teologického hľadiska niet pochybnosti, že ten istý Kristus, ktorý zaplatil výkupné umučením, smrťou a zmŕtvychvstaním, a ktorý vystúpil k Otcovi, zároveň neustále trpí kvôli hriechom v mystickom tele. Trpí teraz a bude trpieť, až kým sa hriechy z mystického tela nesnímu. Kým v Cirkvi -mystickom tele bude existovať hriech, dovtedy bude trpieť Kristus, Hlava. Preto sme v 1. kapitole Listu Kolosanom, vyzývaní „dopĺňať to, čo chýba Kristovmu utrpeniu“ (Kol l, 24). A tak je Ježišovo Srdce ovinuté tŕňmi, pričom nám pripomína, že toto Srdce trpí, pokiaľ neprestávame hrešiť.

Nepoškvrnené Srdce Panny Márie je čistým, dokonalým riečišťom k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Jej srdce je Bohom stanoveným riečišťom k Najsvätejšiemu Srdcu, prozreteľnou cestou, ktorou sa napojíme na nekonečné milosti a milosrdenstvo Božského Srdca Ježišovho. Toto je zachytené v úlohe Panny Márie ako Prostredníčky všetkých milostí, ako aj v titule, ktorý jej udelil pápež Ján Pavol II. Prostredníčka milosrdenstva. V posolstve z Fatimy Matka Božia povedala, že Boh si prial zaviesť pobožnosť k jej Nepoškvrnenému Srdcu. Nenariaďovala vlastnú úctu, ale v zavedení pobožností k svojmu Srdcu konala ako poslušná dcéra svojho Otca. Bol to prejav Božej vôle. Takže Máriino Srdce je nepoškvrneným riečišťom k Srdcu jej Syna. Ako hovorí sv. Maximilián Kolbe, aby sme správne uctievali spôsob, akým k nám Boh prišiel, čo sa udialo skrze hriechom nepoškvrnené riečište, máme používať toto hriechom nepoznačené riečište aj pri našej ceste späť k nemu. A tým riečišťom je Nepoškvrnená.

Ovocie zasvätenia rodiny

Mariánske zasvätenie prináša niekoľko významných plodov. V prvom rade je tu niečo, čo Ján Pavol II. nazval dar sebadarovania. Teda to, že sami seba aj naše rodiny pokorne odovzdáme späť Stvoriteľovi. Veď on je pôvodcom života, nášho dychu, našej Viery a nášho rodinného života. V zasvätení sa hovorí: „Všetko, čo mám, obetujem tebe.“ Takže zasvätenie sa nezačína tak, ako často začíname my, teda s požiadavkami. Začína sa vďakyvzdaním a odovzdaním seba samého. Ide o ponúknutie seba samých a našich rodín Bohu. Po ďalšie, zasvätenie je pre naše rodiny ohromne účinným zdrojom duchovnej ochrany. Ak zasvätíme naše rodiny Panne Márii a výslovne povieme: „Všetko, čo som, je tvoje, aby si to obetovala Ježišovi Kristovi,“ vtedy má tento úkon vôle duchovnú silu (ako napríklad úkon vôle, ktorý navždy spája snúbenecký pár, alebo úkon vôle, v ktorom sa niekto výlučne daruje Cirkvi v kňazstve, či zasvätenom živote). Ak začneme každý deň tým, že povieme: „Patrime Panne Márii tak, že nás môže obetovať Bohu,“ tento dobrovoľný záväzok má úžasné duchovné následky. Keď rodina týmto výlučným Spôsobom patrí Ježišovi a Márii, tak nás s naším súhlasom môžu duchovne chrániť. Takýto obojstranný úžitok máme z toho, že sme im darovali seba samých. Navyše, ak ide z našej strany o pravý úkon zasvätenia, dáva Panne Márii slobodu použiť plnú moc svojho príhovoru na ochranu a posväcovanie našich rodín. Matka Božia, tak ako náš nebeský Otec, rešpektuje našu slobodnú vôľu. Tak ako nebeský Otec nemôže zasahovať do našej slobody, tak aj Panna Mária očakáva náš dobrovoľný úkon zasvätenia Ona takisto môže za nás orodovať len do tej miery, do akej jej to dovolíme. Zasvätením seba samých : našich rodín Nepoškvrnenému Srdcu hovoríme: „Dávam Panne Márii úplnú slobodu, aby využila všetku svoju moc príhovoru na posvätenie a ochranu našej rodiny.“ Zasvätenie vyjadruje: „Chceme ťa, Matka, a chceme, aby čo najviac milosti plynulo do našich životov.“ Dvere sú otvorené dokorán. Akonáhle necháte Matku Božiu plne vstúpiť do svojho duchovného života, ona použije všetko, čím disponuje, aby vás viedla k svojmu Synovi.

Ak dáme úplnú voľnosť Matke Božej, aby za nás orodovala, máme veľmi účinný prostriedok na posväcovanie rodiny. Čo sa týka ďalšieho duchovného úžitku mariánskeho zasvätenia, odvoláme sa na sv. Ľudovíta Máriu Grignona de Montfort, ktorý je skutočne majstrom mariánskeho zasvätenia. Poznamenáva, že ústredným ovocím mariánska ho zasvätenia je umožniť Panne Márii, aby nám pomáhala zostať vernými našim krstným záväzkom. Origenes, jeden z prvých ranokresťanských spisovateľov tvrdil, že celý kresťanský život nie je nič iné, ako dodržiavanie vernosti našim krstným sľubom. To znamená, že máme byť verní sľubom, ktoré vyznávame v kréde, všetkým pravdám viery a snažiť sa žiť náš život podľa týchto právd. Takže máme dve možnosti voľby. Jedna možnosť je snažiť sa dodržiavať naše krstné záväzky osamotene. Druhou možnosťou je snažiť sa žiť podľa našich krstných sľubov s neoceniteľnou pomocou Panny Márie. Zasvätenie uvedie do pohybu druhú možnost snahu žiť naše krstné sľuby s najvyššou možnou mierou príhovoru Panny Márie. Toto je cieľom zasvätenia sa Ježišovi prostredníctvom Márie.

Vidíme, že zasvätenie je predovšetkým kristocentrické a následne umožňuje Panne Márii ako našej duchovnej Matke konať všetko, čo len môže. Tento titul Panne Márii priznal 2. vatikánsky koncil slovami „ona je našou matkou v poriadku milosti“ (Lumen gentium, č. 61). Je potrebné dodať, že zasvätenie rodiny umožňuje Matke Božej výnimočným spôsobom stať sa duchovnou Matkou našej domácej cirkvi. Prihovára sa za nás, pretože v skutočnom zmysle sa naše deti stávajú i jej deťmi. Pre rodičov je zdrojom obrovskej úľavy a podpory poznanie, že skrze zasvätenie povolali Pannu Máriu za duchovnú Matku svojej pokornej rodiny. Matku, ktorá bude Vždy aktívne zamestnaná vedením ich detí do nebeského príbytku a k životu v milosti. Zasvätenie rodiny hovorí Panne Márii: „Naše deti sú tvojimi deťmi. Sľubujeme, že budeme každý deň spolupracovať s tvojimi milosťami, aby sme tieto deti vychovávali podľa každodenných vnuknutí od teba.“
Samozrejme vieme, že dokonca aj po zasvätení našich rodín Matke Božej sa nám v rodinnom živote a vo výchove deti objavujú problémy. Ale napriek tomu je zdrojom pravého pokoja vedomie, že toto všetko nerobíme sami a že sme umožnili Ježišovej Matke byť prvoradou vo formovaní našej rodiny. Zasvätenie nie je len nábožným úkonom, ktorý vykonávame každý deň, je uvoľnením premieňajúcej Božej milosti.

Zasvätenie Srdcu Ježiša a Márie je silnou výzvou prítomnou nielen v odkaze z Medžugoria, ale rovnako aj v nedávnych slovách a skutkoch učiteľskej autority Cirkvi. Pápež Ján Pavol II. spoločne s mnohými biskupmi sveta zasvätil svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie 25. marca 1984. Na tejto udalosti na Námestí sv. Petra bola spolu so mnou prítomná i moja rodina. Bola to jedna z najkrajších udalostí. aké sme kedy zažili uprostred radosti a sĺz spolu s viac ako pol miliónom ľudí. Ako sme pozerali z námestia, videli sme ľudí pozdĺž celej cesty až po rieku Tiber a zdalo sa, že aj ďalej. Ako priniesli putovnú sochu Panny Márie Fatimskej, ľudia spontánne prepukli v plač. Pritom mávali bielymi šatkami a spievali pieseň „Nepoškvrnená Panna“. Potom pápež ako duchovný otec všetkých ľudí pokľakol k nohám sochy Panny Márie a zasvätil svet jej Nepoškvrnenému Srdcu. Myslím, že každý z prítomných, pochopil nesmiernu dôležitosť tohto úkonu zasvätenia, ktorý vykonal Kristov zástupca.

Pápež Ján Pavol II. nám vo svojej encyklike Matka Vykupiteľa z roku 1987 ponúka presvedčivú teológiu mariánskeho zasvätenia, v ktorej všetkých kresťanov pozýva „synovsky sa zveriť Kristovej Matke.“ Uvádza komentár k 19. kapitole Jánovho evanjelia, ktorá je o našom Pánovi visiacom na kríži na Kalvárii a hovoriacemu Panne Márii: „Žena. hľa tvoj syn“ a Jánovi: „Hľa, tvoja matka!“ On 19, 2627).

Ján Pavol II. hovorí, že my všetci by sme sa mali pripodobniť milovanému učeníkovi Jánovi a na Ježišovu žiadosť: „Hľa, tvoja matka“ odpovedať tým, že si Pannu Máriu vezmeme do našich domovov. Poukazuje na to, že ak chceme byť Kristovými učeníkmi, musíme sa pripodobniť milovanému učeníkovi z evanjelia. Jánovi Ježiš z kríža hovorí: „Hľa, tvoja matka.“ Nejde mu len () neurčité pozvanie, či o zisťovanie: „Máš záujem zobrať si moju matku za svoju matku?“ Skôr oznamuje teologickú skutočnosť: „Hľa, tvoja matka.“ Naša otázka by potom nemala znieť: ,Je Mária našou matkou?“, ale radšej: „Ako máme správne napĺňať význam slov ,Hľa tvoja matka?“ Ako sa pridržiavať tejto Kristovej požiadavky?“ Odpoveď Jána Pavla II. znie: Napodobňovaním sv. Jána. A čo robí milovaný učeník? Berie si Pannu Máriu k
sebe. Pápež uvádza: „Mariánsky rozmer v živote Kristovho učeníka sa vyjadruje osobitne týmto synovským zverením sa Božej Matke… Keď sa kresťan synovsky zveruje Márii, prijíma, ako apoštol Ján, „k sebe“ Kristovu matku. (Matka Vykupiteľa, č. 4S).

Je zaujímavé všimnúť si, že v poľštine, rodnom jazyku pápeža Jána Pavla II. slovo „zasvätenie“ má ten istý význam ako slovo „zverenie“. Takže je to ďalší spôsob, ako hovoriť o úplnom sebadarovaní sa Panne Márii. Ján Pavol II. taktiež vysvetľuje zmysel slova „k sebe.“ Keď Ján pozýva Pannu Máriu „k sebe,“ tak „sebe“ je symbolom duchovného, vnútorného života. Čiže keď si Ján berie Pannu Máriu „k sebe“, berie si ju dovnútra, ako Matku svojho duchovného života. Toto pápež zdôrazňuje ako mariánsky rozmer Kristovho učeníka, z čoho usudzuje, že ide o ústrednú výzvu ku všetkým Kristovým učeníkom. Pre
pravého Kristovho učeníka je nevyhnutný mariánsky aspekt, toto zverenie sa, vpustenie Panny Márie do nášho duchovného života.

Zverenie celej našej rodiny Kristovej Matke znamená teda denne pozývať Pannu Máriu do duchovného života každého jedného člena rodiny. Ak už raz pozveme Pannu Máriu do vnútorného života členov našej rodiny, ona ako dobrá matka sa podujme na poriadne poupratovanie. Prinesie nový poriadok a nový pokoj do našich vnútorných domovov natoľko, nakoľko jej to dovolíme a budeme spolupracovať s jej vnútornými usmerneniami. Osobné heslo Jána Pavla II. „Totus tuus“ (po latinsky „celkom“ alebo „úplne tvoj“), bolo prevzaté z prvých dvoch slov úplného zasvätenia sa Panne Márii od sv. Ľudovíta Márie Grignona z Montfortu, ktoré pápež konal každý deň. Takže akým iným spôsobom by nás mohol volať tento pápež k zasväteniu, než tým, aby sme sa k nemu pripojili a denne povedali: „Sme úplne tvoji, Mária!“

Nasledujúca modlitba je modlitba zasvätenia rodiny Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ktorú napísal pápež Ján Pavol II. v roku 1983 počas Svätého roka Vykúpenia. Žiaľ, nemyslím si, že by bola kedykoľvek publikovaná v angličtine. Videl som ju v taliančine, dokonca v chorvátčine, ale dokázateľne nebola preložená do angličtiny, alebo prinajmenšom nebola dostatočne zverejnená. Takže chcem ponúknuť skromný preklad z taliančiny od mojej manželky. A myslím si, že je to ideálna rodinná modlitba zasvätenia, pretože je duchovne taká bohatá, tak hlboko trojičná.

„Najsvätejšia Panna, Matka Božia a Matka Cirkvi, zasväcujeme dnes našu rodinu tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu. S tvojou pomocou sa zverujeme a zasväcujeme Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, aby sme s tebou a s ním boli v Duchu Svätom úplne a navždy zverení a zasvätení vôli nebeského Otca.“

Týmito niekoľkými slovami, ktoré vyslovíme s oddanou láskou, sa rodina zasvätí Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a napokon dokonalej vôli Otca. Je to hlboká modlitba a myslím si, že i dokonale vhodná pre každodenné zasvätenie rodiny.

Tip na knihu: Boj proti diablovi v posolstvách Medžugoria