Prečo nazvali otcovia tohto padlého anjela, ktorý bol na začiatku najžiarivejší zo všetkých, Luciferom? Latinská verzia Svätého písma, Vulgáta, od začiatku prekladala hebrejský výraz „hêlēl“ z Iz 14, 12, čo znamená „žiarivý“, slovom „lucifer“, latinským výrazom, ktorý znamená „nositeľ svetla“. Je to rovnaký termín, aký používa aj Sväté písmo schválené Konferenciou biskupov Talianska (Commissione Episcopale Italiana, CEI). V obidvoch verziách sa píše: „Ako to, že si padol z neba, Lucifer, syn rannej zory?“ Planéta Venuša sa večer po západe slnka nazývala po grécky „hésperos“, po latinsky „hésperus“ alebo „vesper“, zatiaľ čo pre žiaru, ktorú nadobúdala ráno pred svitaním, sa po grécky nazývala „heosfóros“ a po latinsky „lucifer“.
Otcovia Cirkvi z toho vytvorili analógiu: Ako ráno, krátko pred východom slnka, vidíme na nebi žiariť Venušu väčšmi ako ktorúkoľvek inú hviezdu, rovnako i medzi anjelmi bol jeden, ktorý pred svojím pádom žiaril vo svojej kráse väčšmi ako hociktorý iný Boží anjel. Na základe tejto analógie použili viacerí cirkevní otcovia pomenovanie Lucifer na toho, ktorý bol najžiarivejší zo všetkých anjelov a potom sa vzbúril proti Bohu. V kresťanskej tradícii sa mu táto prezývka pripísala ako jeho vlastné meno, hoci výslovne sa v úlohe mena neobjavuje nikde vo Svätom písme.
Lucifer je skôr obrazné pomenovanie než vlastné meno diabla. Poukazuje na toho, ktorý bol na začiatku najúžasnejším anjelom, akého Boh stvoril. A ktorý sa potom stal vodcom tých anjelských duchov, čo sa vzopreli voči Bohu. Mnohí teológovia a cirkevní otcovia, ako Origenes, Tertulián, Cyprián, Ambróz, Cyril Alexandrijský a ďalší, označili satana menom Lucifer, ktoré samo osebe vyjadruje stav blaženosti. V Novom zákone je predstavovaný ako hlava démonov, ktorí mu pomáhajú v jeho zhubných skutkoch medzi ľuďmi. A meno Lucifer tak dostáva zmysel kliatby.
Tento úryvok pochádza z knihy Vzbura anjelov, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.
