DAROVAŤ ODPUSTENIE A DOSPIEŤ K PRIJATEĽNÉMU RIEŠENIU

„Nemôžem sa zmieriť s Paminou neverou,“ zveril sa mi Rick. „Hovorí, že ju to mrzí, a prosí o odpustenie. Povedal som, že som jej odpustil, ale nedokážem zabudnúť na to, čo urobila, ani sa s ňou znova zblížiť. Je medzi nami obrovský múr a ja ho nedokážem prekonať.“

„Určite vás to oboch strašne bolí,“ povedal som. „Ale nemyslím si, že rozvodom sa to skončí. Len vymeníte jeden druh bolesti za iný. Existuje však jeden spôsob, ako udržať vaše manželstvo pohromade a minulosť naozaj zahodiť za hlavu. Ibaže s takým prázdnym odpustením, aké si ponúkol Pam, ho nenájdeš.“

„Čo myslíš pod tým ,prázdnym odpustením‘?“

„Rick, predstav si, že by si sa práve vyznal Bohu z ťažkého hriechu a on by k tebe prvýkrát v živote prehovoril tak, že by si ho počul povedať: ,Odpúšťam ti, Rick, ale už nikdy k sebe nebudeme mať tak blízko.‘ Ako by si sa cítil?“

Oči sa mu rozšírili. „Asi by som mal pocit, že mi Boh naozaj neodpustil.“

„Ale nie je to presne to, čo robíš s Pam?“ spýtal som sa.

Rick hľadel do zeme a snažil sa nájsť odpoveď.

Pokračoval som: „Alebo si predstav si, že by ti Boh povedal: ,Rick, odpúšťam ti. Sľubujem, že si už na tvoj hriech ani len nepomyslím. Že ho už nikdy nevytiahnem a nepoužijem proti tebe. Ani o ňom nebudem hovoriť s ostatnými. A okrem toho nedovolím, aby tento hriech stál medzi nami alebo bránil nášmu vzťahu.‘“

Po dlhom mlčaní sa Rickovi začali do očí tlačiť slzy. „Vtedy by som vedel, že mi Boh úplne odpustil.“

Ako to načrtáva tento príbeh, konflikt dospeje do bodu, keď ľudia vedia, že by mali vysloviť slová ako „prepáč“ a „odpúšťam ti“. Čo však tieto frázy skutočne znamenajú? Čo sa nimi dosiahne? Keby boli kroky k odpusteniu zrejmé a keby bolo odpustenie také jednoduché, kresťania by nebojovali s horkosťou a neodpustením. Ale ponúknuť odpustenie sa môže zdať nemožné. Často totiž vyvoláva zložité otázky. Keď však budete vytrvalo pracovať na dosiahnutí pokoja, Boh vám umožní klásť si otázky a zároveň si na ne aj odpovedať: „Ako môžem druhým naozaj odpustiť a zároveň nájsť rozumné riešenia problémov, ktoré nás rozdeľujú?“

Odpustiť a prijať odpustenie

Odpustenie je mocný čin, ktorý otvára možnosť vzťah úplne vyliečiť z bolestivého konfliktu.Odpustenie predstavuje spôsob, akým prejdete od jednoduchého riešenia problému k náprave vášho vzťahu. Je to prostriedok na nájdenie trvalých riešení a trvalého mieru. Zmierenie však zažívame len vtedy, ak odpúšťame a prijímame odpustenie opravdivo, celým srdcom, a Ježiš nás poučuje, aby sme sa neuspokojili s ničím menším. Veďpredsa povedal: „Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar“ (Mt 5, 23 – 24). Tým, že nám Ježiš prikázal: „Choď sa najprv zmieriť,“ nám dal vlastne štvrté V pri úsilí o zmierenie.

Ako kresťania si nemôžeme dovoliť prehliadať priamy vzťah medzi Božím odpustením a naším odpustením. V Biblii totiž čítame: „Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi!“ (Ef 4, 32) a „Ako Pán odpustil vám, tak aj vy!“ (Kol 3, 13). Pokiaľ ide o udelenie odpustenia, Boh nás volá do niečoho, čo sa zdá byť nedosiahnuteľné. Našťastie nám však dáva milosť a poskytuje vedenie, aby sme dokázali odpúšťať druhým tak, ako on odpustil nám.

Kresťania sú ľudia, ktorým sa odpustilo najviac na svete. Preto by sme aj my mali byť tými najviac odpúšťajúcimi ľuďmi na svete. Väčšina z nás však z vlastnej skúsenosti vie, že len málokedy dokážeme odpustiť druhým úprimne a úplne, najmä keď nás hlboko zranili. Často sa pristihneme, že praktizujeme formu odpustenia, ktorá neprináša uzdravenie. Možno ste aj vy povedali alebo ste si mysleli to isté, čo Rick o svojej žene: „Jednoducho sa s ňou nedokážem znova zblížiť.“ Pozrite sa však na tento výrok vo svetle modlitby, ktorú ste sa pravdepodobne modlili už mnohokrát: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom“ (Mt 6, 12). Keby nám Boh ponúkol také obmedzené odpustenie, aké by sme my chceli ponúknuť iným, vyvolalo by to v nás obrovské pocity úzkosti. Napriek tomu môžeme mať nádej, pretože odpustenie sa môže stať realitou v našich vzťahoch vtedy, keď začneme chápať, čo odpustenie je a čo nie je.

Čo nie je odpustenie

Aby sme pochopili, čo je odpustenie, pozrime sa najprv, čo odpustenie nie je. Po prvé, odpustenie nie je pocit. Je to akt vôle. Odpustenie zahŕňa rad rozhodnutí, z ktorých prvé je si priznať, že nedokážeme odpustiť. Následne musíme požiadať Boha, aby zmenil naše srdce. Tým, že od neho dostávame milosť, musíme sa potom svojou vôľou rozhodnúť, že nebudeme premýšľať alebo hovoriť o tom, ako nám niekto ublížil. Boh nás volá robiť tieto rozhodnutia bez ohľadu na to, ako sa cítime. Ako však uvidíte, tieto rozhodnutia môžu napokon viesť k pozoruhodným zmenám aj v našich pocitoch.

Po druhé, odpustenie nie je zabudnutie. Zabudnutie je pasívny proces, keď sa vec z pamäti dokáže vytratiť len s odstupom času. Na rozdiel od neho je odpustenie aktívny proces, pri ktorom sa rozhodujeme vedome a konáme s určitým zámerom. Inak povedané, keď Boh hovorí: „Nespomeniem si na tvoje neprávosti“(Iz 43, 25), nemyslí tým, že si na naše hriechy nedokáže spomenúť. Skôr sľubuje, že na nenebude spomínať. Keď nám odpustí, rozhodne sa, že už nikdy nebude spomínať, pripomínať si ani myslieť na naše hriechy. Podobne aj my, keď odpúšťame, musíme sa rozhodnúť čerpať z Božej milosti a vedome si zaumieniť, že nebudeme myslieť ani hovoriť o tom, čím nám iní ublížili. To si môže vyžadovať veľa úsilia, najmä keď urážku ešte čerstvo prechovávame vo svojej mysli. Našťastie, keď sa rozhodneme niekomu odpustiť a prestaneme sa urážkou zaoberať, bolestivé spomienky sa zvyčajne začnú vytrácať. Odpustenie teda nie je otázkou toho, či na krivdu zabudneme, ale toho, či si na ňu spomíname.

A napokon, odpustenie nie je ospravedlňovanie. Ospravedlňovanie tvrdí: „To je v poriadku,“ čo vlastne znamená: „To, čo si urobil, nebolo naozaj zlé,“ alebo „Nemohol si za to.“ Odpustenie je opakom ospravedlňovania. Odpustenie vyjadruje toto: „Obaja vieme, že to, čo si urobil, bolo zlé. Bolo to neospravedlniteľné. Ale keďže Boh odpustil mne, odpúšťam aj ja tebe.“ A pretože odpustenie čestne hovorí o hriechu, prináša slobodu, ktorú by žiadne ospravedlňovanie nikdy nemohlo poskytnúť. Už len samotný fakt, že niekomu bolo treba odpustiť, a aj sa tak nakoniec stalo, naznačuje, že to, čo ten niekto urobil, bolo zlé a neospravedlniteľné.

Tento úryvok pochádza z knihy Riešenie každodenných konfliktov, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.