1. jún 1821
„Mala som neobyčajné výjavy o tom, aká je Cirkev v celku i jednotlivo. Cirkev na zemi som uvidela v obraze mesta podobného nebeskému Jeruzalemu, ale postaveného a upraveného ako pozemské mesto. Pozerala som si to mesto s početnými ulicami, palácmi, záhradami a blúdila z miesta na miesto. Videla som celé procesie biskupov v najpodivnejších výjavoch. O každom z nich som poznávala, aký je, a na obrazoch, ktoré vychádzali z ich úst, som videla, čo si mysleli a hovorili. Ich duchovné chyby sa mi ukázali v znetvoreniach vonkajšieho vzhľadu. Tak som videla niektorých, ktorí mali iba trup a ich hlava sa zdala byť ako tmavý obláčik, niektorí boli chromí, iní stŕpnutí, ďalší ospalí alebo sa potácali.
Raz som tiež videla vznášať sa vo vzduchu biskupskú mitru a ruku, ktorá z temného mraku znova a znova siahala po tejto mitre, tá sa však uhýbala. Pod mitrou som uzrela mnoho mne známych ľudí, ktorí plačúc a nariekajúc niesli na chrbtoch rozličné kríže, medzi nimi aj samu seba.
Myslím, že som videla takmer všetkých biskupov sveta, ale len malá časť z nich bola zdravá. Uzrela som tiež Svätého Otca, ako sa s hlbokou zbožnosťou modlil. Jeho postave nič nechýbalo, ale bol veľmi zoslabnutý starobou a veľkým utrpením. Hlava mu často klesla na jedno či druhé rameno alebo na hruď, akoby zdriemol. Takisto som ho veľakrát videla padnúť v mdlobách ako mŕtveho. Neraz ho nejaké zjavy podopierali pri modlitbe a vtedy držal hlavu vzpriamene. Len čo však zvesil hlavu, videla som, ako mnohí rýchlo otáčajú hlavy na všetky strany, to znamená, ohliadajú sa po svete.
Obraz osudu našej pozemskej Cirkvi, kedykoľvek ruka z temnoty chňapla po mitre, ktorá zakaždým uskočila, som videla na výsosť biedny, príčinou čoho bol najmä učený školáčik.
A ďalej som videla, ako protestantské sektárstvo stále viac a viac získava prevahu a ako náboženstvo nadobro upadá. Skoro všetci kňazi boli priam posadnutí školáčikovými intrigami a všetci pracovali s ním na skaze. Zvlášť jeden z nich konal z márnivosti a nevedomosti, a až to zbadá, bude príliš neskoro. Na zemi som našla sotva štyroch duchovných, ktorí stáli pevne a verne. Bieda pod týmto biskupom bude veľká. Obrazy, ktoré som uzrela, boli také zarmucujúce, že nechýbalo veľa a bola by som to vyslovila nahlas.
Aj v budúcnosti som videla náboženstvo veľmi poklesnuté a už len tu a tam v ojedinelých domoch a rodinách, ktorým sa počas vojny dostalo Božej ochrany. Mnohé prosté osvietené duše a zvlášť kantor sa modlia, aby zem bola od toho pastiera ušetrená.“
Tento úryvok pochádza z knihy Obety a utrpenia A. K. Emmerichovej, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.