Ešte pred stvorením sveta si Boh pre teba vybral tento konkrétny deň krstu, tento konkrétny kostol, týchto konkrétnych krstných rodičov, tohto konkrétneho kňaza – aby zostúpil do hĺbky tvojho srdca a prebýval v tvojom tele, aby si sa stal nositeľom Boha, aby si bol pripojený do neuveriteľnej Božej rodiny, v ktorej synovia a dcéry všemohúceho Boha boli stvorení nanovo. Stvorení nanovo z Boha skrze Boha.
Svätý Ján hovorí, že sa to nestalo ani z vôle muža, ani z krvi a tela (porov. Jn 1, 13); ľudsky povedané, nemôžeme vidieť nové narodenie, nové stvorenie. Boli sme stvorení úplne nanovo vo svätom krste. Prečo je toto nové stvorenie také dôležité? Prečo je také dôležité, aby sme sa oslobodili od prvotného hriechu? Prečo je prvotný hriech a každý hriech v Biblii tak silno zdôraznený ako základ všetkých nešťastí? No preto, lebo prvotný hriech je základnou vzburou proti Bohu. A akákoľvek vzbura proti Bohu spôsobuje zničenie nášho života. Vzbura proti Božím prikázaniam ničí náš život. Aby sme pochopili, aké je to dôležité, musíme sa vrátiť do momentu, keď Adam a Eva – generácia, ktorú stvoril Boh, dream team vládnuci svetu – povedali Bohu nie. Čo sa stalo, keď prvá generácia ľudí vyznala vieru a dôveru v to, čo hovorí satan, a nie v to, čo hovorí Boh?
Prvotný hriech spôsobil stratu posväcujúcej milosti a postavenia Božieho dieťaťa do takej miery, že človek sa začal báť Boha a hanbiť sa za seba. Človek začal žiť s neuveriteľným pocitom viny. Skladáme sa z ducha, duše a tela. V týchto troch priestoroch človeka sa nachádza strach, hanba a pocit viny. Strach z Boha. Pamätaj, že Adam a Eva sa schovali v kríkoch. Boh k nim prišiel – ten istý Boh, ktorý ich tak veľmi miluje a stvoril ich z najväčšej lásky. On je vždy nemenný, nikdy ich neprestal milovať. Jeho láska je vždy nekonečná.
„Adam, Eva, kde ste?“
„Skryli sme sa v kríkoch, pretože sme sa ťa báli.“ To je prvý účinok, následok hriechu – strach z Boha.
„Báli sme sa ťa.“
Od tej chvíle máme skreslený obraz Boha. Boh sa nám javí ako niekto, kto len čaká, aby nás potrestal, ak urobíme niečo zlé, niečo, čo je proti jeho prikázaniam. Boh. Trest. Strach. A potom hanba. Koniec koncov, ľudia mali krásne telá a necítili hanbu. Po hriechu sa to zmenilo. Hanba je zapísaná v našom tele. Je to jeden z najparalyzujúcejších pocitov, ktoré v sebe máme. Hanbíme sa za to, ako vyzeráme. Hanbíme sa za to, že niečo nemáme, že nie sme schopní, že nedokážeme niečo urobiť. Hanbíme sa, že nie sme vzdelaní, že nemáme dosť peňazí, že bývame v takom a takom dome, že máme takú a takú rodinu. Hanba je doslova vpísaná do nášho tela. Preto si ľudia po prvotnom hriechu museli zakryť telo, pretože sa stalo „vtelenou“ hanbou. Tretím účinkom hriechu je pocit viny, ktorý je neznesiteľný. Prví ľudia nezniesli to, akými sa stali, pre to, čo urobili. „Adam, vari si jedol ovocie zo stromu, z ktorého som vám zakázal jesť?“
„To nie ja, ale žena, ktorú si postavil vedľa mňa. To ona ma pokúšala. To pre ňu. Je to jej vina.“ Adam nemôže zniesť pocit viny za to, čo urobil. Žena hovorí: „To nie ja, ale had, ktorého si sem umiestnil. To had, ktorý sa objavil v raji. Dovolil si mu prísť k nám. Je to jeho vina. To on ma zviedol.“
Pocit viny je neznesiteľný. Pravdepodobne to veľmi dobre poznáte zo svojho života. Strach, hanba, pocit viny, čiže život v neustálom odsúdení – ak ovplyvňujú naše zmýšľanie o Bohu, o druhom človeku, o sebe samých, potom máme peklo doma, peklo v srdci, peklo vo vzťahoch. Nemôžeme sa rozvíjať v živote, ktorý pre nás Boh naplánoval. Ak žiješ v paralyzujúcom strachu, paralyzujúcej hanbe a neznesiteľnom pocite viny, nebudeš môcť využiť potenciál a naplniť poslanie, ktoré pre teba Boh pripravil.
Tento úryvok pochádza z knihy Kristoterapia, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.
