Katolícka doktrína potvrdzuje, že sviatosť je účinná ex opere operato, čo znamená sama o sebe, zo svojej prirodzenosti. Teda je schopná sama o sebe prinášať svoje vlastné účinky, ak sa uskutoční za určitých podmienok sviatostný znak.
Je však potrebné vylúčiť magickú interpretáciu sviatostného znaku. Interpretáciu, od ktorej sa azda nedržia dostatočne ďaleko určití veriaci, ktorí vychádzajú z takého výkladu, že totiž sviatosť je účinná z vlastnej sily a nie zo sily príkazov toho, kto ju udeľuje alebo, ako v tomto prípade, kto ju prijíma. A tak mnohí veriaci dochádzajú k nesprávnemu záveru, že na rozpoložení osoby vôbec nezáleží. A že sviatosť je rovnako účinná, nech je akákoľvek dispozícia toho, kto ju prijíma. Stačí byť obmytý krstnou vodou a milosť vchádza do duše. Stačí prijať Eucharistiu a milosť v duši narastá. Stačí prijať rozhrešenie a hriechy sú zmazané a takďalej. V takomto zmysle by bola sviatosť magickým rituálom, istým druhom amuletu či talizmanu.
Subjektívne dispozície nie sú podmienkou milosti, alesú conditio sine qua non (podmienkou, bez ktorej sviatosť nebude účinná).
Môžeme použiť prirovnanie: Podmienkou, aby rastlina vyrástla, je slnko, ktoré ju zohrieva, a voda, ktorá ju zavlažuje. Ale ak neprinesieme rastlinu na slnko a ak nenarušíme nepriepustnú kôru zeme, slnko a voda nebudú môcť byť dostatočne účinné alebo budú účinné len trošku.
Disponovanosť osoby pôsobí skôr pozitívne ako negatívne v zmysle, že odstraňuje prekážku účinkovania sviatosti. To poukazuje na podstatnú dôležitosť subjektívnej disponovanosti pre získanie milosti zo sviatosti a pre jej prijatie vo väčšej alebo menšej miere. Nie je dostačujúce napr. „ísť na sväté prijímanie“ či „ísť na svätú spoveď“. Na získanie milosti z týchto sviatostí je potrebné pristupovať k nim s určitým duševným rozpoložením.
Všimnime si, ako sa katolícka náuka o sviatostiach vymyká dvom protikladným zveličeniam. Prvému, ktoré všetko pripisuje sviatosti, a druhému, ktoré všetko pripisuje subjektu.
To druhé je viac rozšírené v protestantskom prostredí, kde sa samotná účinnosť sviatosti odvodzuje od subjektívnych dispozícií človeka, viery alebo predovšetkým dôvery.
V katolíckom prostredí platí skôr zveličenie, ktoré upiera subjektu každý druh aktivity a stavia ho pri obrade takmer do pasívnej pozície, v dôsledku čoho sa obrad môže zdať obradom magickým.
Na ešte lepšie objasnenie rozdielu medzi náboženskými a magickými obradmi, ktorý je zásadný a ktorého neznalosť prináša veľké škody aj vzdelaným, no z náboženského hľadiska nevedomým ľuďom, citujem úryvok z knihy Gina Ragozzina Náboženský fenomén:
„Veľkňaz v Jeruzalemskom chráme pri príležitosti sviatku sukkóth vylieval na oltár vodu a držal ramená zdvihnuté. Niekto interpretoval tento rituál ako rituál napodobňovacej mágie určený na vyvolanie dažďa. Ale táto interpretácia sa nemôže absolutizovať. A naozaj, ak by sa kňaz pri vyliatí vody na oltár domnieval, že toto gesto samo o sebe, z vlastnej schopnosti, snáď dostačuje na vyvolanie dažďa, tak by urobil magický úkon vložený do náboženského kontextu. Ale ak si bol vedomý, že tento čin, gesto vyliatia vody na oltár, má len symbolickú hodnotu, že príkaz na dážď závisí jedine od slobodnej Božej vôle, tak jeho čin bol čisto náboženský.
Ďalej sa môže počas robenia magického rituálu nejakým mágom vyskytnúť situácia, keď tento ,obcuje‘ s duchom a skončí tým, že sa na neho obráti modlitbami. Spraví tak, ak sa necíti dosť silný vzhľadom na ducha, ktorého vyvolal (ide tu teda o vzťah sily). Vtedy sa uchýli k modlitbe a často si ju vypožičia z náboženstva, pretože si myslí, že z nej môže načerpať tú donucujúcu silu, ktorú potrebuje. V takomto prípade sa modlitba, nech je akýkoľvek zmysel jej slov, premení na magickú formulu.
Existujú čarodejníci, ktorí s týmto magickým postojom postupujú pri svojich magických praktikách silou otčenášov a znakov kríža. Strigôň v stredoveku sa po vyvolaní diabla lúčil s ním takýmito slovami: ,Pretože ste prišli v Božom mene, v ktorom som vás privolal, choďte v Božom pokoji na miesto, ktoré je vám určené na celú večnosť. Nech pokoj vládne medzi nami a vami, a vždy keď vás zavolám, príďte v mene Otca a Syna a Ducha Svätého. Amen.‘“
Tento úryvok pochádza z knihy Nebezpečenstvo mágie, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.
