Odkedy som sa zasnúbila, prežívala som veľmi ťažké obdobie, pre moju rodinu a aj pre môjho snúbenca. Povedala som o tom jednej kolegyni v práci a tá mi poradila jednu veštkyňu z kariet, ktorej služby aj ona využívala. Dala som sa presvedčiť a navštívila som ju.

Po opísaní mojej situácie veštkyňa povedala, že mi porobili, a navrhla mi, aby som ešte raz k nej prišla. Mala som jej priniesť fotografie môjho snúbenca a celej mojej rodiny. Keď som to spravila, veštila mi z kariet. Hovorila mi, aby som ukončila vzťah s mojím snúbencom a zrušila zasnúbenie, ale neuviedla dôvod. Na moje veľké prekvapenie mi okrem toho povedala vec, o ktorej netuším, odkiaľ ju mohla vedieť. Totiž, že moje menštruačné krvácanie nie je normálne. Skutočne, nie je takmer žiadne. A je to tak až doteraz. Ak by som vraj chcela, aby bolo normálne, mala som jej doniesť hneď, ako to bude možné, vložku s tou trochou krvi na nej.

Len čo som mohla, priniesla som jej ju. To bolo naše tretie stretnutie. Vysvetlila mi, že tú vložku treba vložiť do pohára so soľou, o ktorej tvrdila, že je požehnaná, spolu s popolom z fotiek, čo som jej dala predtým. Okolo tohto pohára mali byť každé ráno počas niekoľkých dní zapálené sviečky. Povedala mi, aby som sa potom vrátila, no nespomínam si, po koľkých dňoch to malo byť.

Keď som k nej opäť prišla, už po štvrtý raz, odovzdala mi nie jeden, ale dva poháre. Prvý obsahoval soľ, vložku a popol z mojej fotografie a druhý popol z fotografie mojej rodiny. Povedala mi, že ich musím zakopať až na samý okraj brehu rieky, aby keď stúpne hladina, voda odniesla poháre s ich obsahom až k moru. V dôsledku toho by malo byť z môjho tela odstránené zlo, ktoré spôsobuje takmer nejestvujúce menštruačné krvácanie. Urobila som všetko, čo požadovala. Ale i dnes, po siedmich rokoch, vidím, že veci sa nielenže nedali do poriadku, ale moje krvácanie je ešte slabšie. Okrem toho som už niekoľko rokov vydatá za môjho vtedajšieho snúbenca. Mala som ho rada a vzala som si ho napriek tomu, že mi veštkyňa neustále opakovala, aby som ho opustila. Dieťatko ešte nemáme, ale veľmi po ňom túžime.

Na tieto stretnutia som priviedla aj moju budúcu svokru. Tá jej takisto vyrozprávala svoje problémy a veštkyňa jej nikdy nezabudla ponúknuť štyri sviečky za 100 000 lír. Každá z týchto sviec bola inej farby a symbolizovala odlišný význam podľa opísaných problémov. Mali sa zapáliť vždy po večeri a nechať celkom vyhorieť. Veštkyňa chcela, aby som ich používala aj ja, ale zakaždým som odmietla. Nemohla som ich zapáliť doma bez toho, aby sa ma naši pýtali na dôvod, a ich cena bola pre mňa príliš vysoká. Platila som iba za konzultácie, ktoré stáli každá 30 000 lír.

V tom čase ma veľmi často bolela hlava a aj pre tento problém som ju neprestala vyhľadávať. Robila mi znaky na hlave a ja som verila, že mi už bude dobre. Ale po jednom či dvoch dňoch sa bolesť hlavy opäť dostavila, a tak som k nej išla znova. Tieto návštevy trvali dva mesiace. Asi mesiac od prvej návštevy mi veštkyňa dala červené šité vrecko s prísnym zákazom otvoriť ho. Na dotyk sa zdalo, že je v ňom prach alebo piesok a malé paličky pravdepodobne z dreva. Povedala mi, aby som ho vždy mala v aute na ochranu pred nehodami.

Do toho času sa u mojej svokry aj pri používaní magických sviečok8 problémy v jej dome, s ktorými sa zverila veštkyni, vôbec nevyriešili. A po mesiaci jej dvadsaťosemročný syn, môj snúbenec, náhle a veľmi vážne ochorel. V krátkom čase schudol tridsaťosem kíl a ocitol sa na pokraji smrti. Bol urgentne operovaný napriek obave, že pre nízku hmotnosť a slabosť zomrie na operačnom stole. Operácia sa podarila, no lekári sa obávali, že pre výraznú fyzickú slabosť môže dôjsť v priebehu najbližších hodín k najhoršiemu. Modlila som sa a išla som sa porozprávať s jedným kňazom. Najhoršie predpovede sa nenaplnili a môj snúbenec sa začal pomaličky zotavovať.

Asi po štyroch mesiacoch ma pozvala jedna priateľka na svätú omšu slúženú kňazom z Obnovy v Duchu Svätom. Sama sa ich už určitý čas zúčastňovala. Ja som jej predtým vyrozprávala moju skúsenosť s veštkyňou. Na túto svätú omšu som mala priniesť aj vrecko z auta.

Už od začiatku svätej omše som plakala, hoci som nevedela prečo. Na konci kázne kňaz povedal, že ak má niekto so sebou talizmany, amulety alebo hocijaké iné predmety od mágov, nech ich prinesie k oltáru. A nech ich odovzdá na znak toho, že sa zrieka hriechu povery a mágie, a s úmyslom začať nový život. Nemala som odvahu tam ísť, ale povzbudená priateľkou som nakoniec šla a vrecko som odovzdala.

Od tejto svätej omše, keď sa udiala hlboká premena môjho života, som chápala dôležitosť svätej omše a svätej spovede, na ktoré som dovtedy chodievala len zriedka. A stala sa mi zjavnou aj moja naivita voči mágom.

Tento úryvok pochádza z knihy Nebezpečenstvo mágie, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.