„Láska je základom zľutovania, keď je pre nás možné z lásky niekomu priať, aby sa skončilo jeho nešťastie. Niečo také však svätí zatrateným nemôžu priať, pretože by to bolo proti božskej spravodlivosti.“ – ST, Doplnok, 94, 2

Budú svätí v nebi vidieť utrpenie zatratených?

U Proroka Izaiáša Boží ľud volal: „Pozri sa z neba a hľaď … Veď ty si náš otec, lebo Abrahám o nás nevie a Izrael nás nepozná“ (63, 15-16). Jedna Augustínova glosa na tento verš hovorí: „Zosnulí, dokonca aj tí svätí, nevedia, čo robia živí, a to ani vtedy, keď ide o ich deti.“ Niektorí preto tvrdia, že svätí v nebi už vôbec nemôžu vidieť muky zatratených.

Tomáš svoju odpoveď začína citovaním iného verša z Izaiáša: „I vyjdú a hľadieť budú na mŕtvoly mužov, čo odpadli odo mňa. Áno, ich červík neumrie a ich oheň nevyhasne. A budú hrôzou pre každé telo“ (66, 24). Ďalej vysvetľuje, že ak chceme niečo poznať lepšie, porovnáme to s jeho opakom, pretože keď sa človek pozrie zároveň na dve protichodné veci, jasnejšie vidí rozdiely medzi nimi. Svätí budú naozaj vidieť utrpenie zatratených, to ale neumenší ich šťastie, ba v skutočnosti ho istým spôsobom ešte zväčší, pretože trest zatratených bude zjavovať Božiu spravodlivosť.

Prvý úryvok z Knihy proroka Izaiáša treba chápať tak, že svätí svojím prirodzeným poznaním nemôžu vedieť, čo sa odohráva na zemi. Dobre to však vyjadril Gregor, ktorý povedal, že svätým v nebi, ktorí majú „v sebe Božiu slávu“, je skutočne udelená moc poznať všetko, čo sa deje s „pútnikmi“ na zemi a so zatratenými.

Budú svätí v nebi cítiť ľútosť nad nešťastím zatratených?

Človek by sa mohol domnievať, že blažení v nebi budú zatratených ľutovať. Veď ľútosť pramení z lásky a práve láska je u svätých v nebi najdokonalejšia. Tomáš však podotýka, že ktokoľvek, kto druhého ľutuje, má do istej miery účasť na jeho nešťastí. Pokiaľ majú byť teda svätí v plnosti šťastní, nebudú môcť cítiť ľútosť nad zatratenými. Potom objasňuje, že milosrdenstvo, súcit alebo zľutovanie môže vzniknúť v ľuďoch dvomi spôsobmi: buď skrze vášeň, alebo skrze uvážené rozhodnutie. Svätí, ktorí sa vyznačujú impasibilitou, nebudú zakúšať žiadne vášne vo svojich nižších schopnostiach, ktoré nepochádzajú z uváženého rozhodnutia. Zatiaľ čo racionálnym (uváženým) spôsobom prežívame ľútosť nad druhým vtedy, keď si želáme, aby sa jeho zlo pominulo. No svätí si nebudú želať, aby sa pominulo zlo, ktoré prežívajú zatratení, pretože ono je v súlade s Božou spravodlivosťou. Preto ľútosť zrodenú z lásky majú spravodliví, anjeli a Boh iba k hriešnikom na zemi, a to preto, že stále jestvuje nádej na ich spásu.

Budú sa svätci tešiť z potrestania zlých?

Niektorí tvrdia, že mať radosť zo zla iného je prejav nenávisti. Svätí v nebi však nebudú mať v sebe žiadnu nenávisť, a tak ani radosť z trestu zatratených. Okrem toho svätí dosiahnu tú najvyššiu možnú podobnosť s Bohom, a ako sa Boh neteší z našich trápení, tak ani blažení sa nebudú tešiť z trápení zatratených.

Tomáš ale poukazuje na to, že je napísané: „Spravodlivý sa poteší, keď pomstu uvidí“ (Ž 58, 11). Svätí v nebi sa nebudú priamo radovať z trestu zlých, no budú sa z neho radovať nepriamo, keďže trest zlých je v súlade s božskou spravodlivosťou. Svätí sa tiež budú tešiť z toho, že oni sami boli oslobodení od trestu. Preto „božská spravodlivosť a ich vlastné oslobodenie bude priamou príčinou radosti blažených, kým trest zatratených bude jej príčinou len nepriamo“.

Radosť z niečieho utrpenia je ohavná, no nie je ohavné tešiť sa z niečoho iného, čo je spojené s týmto utrpením. Aj my tu na zemi sa môžeme tešiť z našich trápení a utrpení, keď vidíme, že nám pomáhajú zaslúžiť si večný život: „Bratia moji, pokladajte to len za radosť, keď podstúpite všelijaké skúšky“ (Jak 1, 2).

Tento úryvok pochádza z knihy Štyri posledné veci, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.