„Vstaň, vetrík severný! Zdvihni sa, vánok od juhu! Prevejte moju záhradu! Nech sa jej vôňa roznáša…“ (Pies 4, 16) Ó, ako túžim po tom milostivom vetre, ktorý prichádza od poludnia božskej lásky, po Duchu Svätom, ktorý nám dáva milosť túžiť po ňom a vzdychať po ňom!
Ach, ako rád by som bol, keby som vám mohol dať nejaký dar. Ale okrem toho, že som chudobný, nehodí sa, aby sme sa v deň, keď Duch Svätý zosiela svoje dary, zaoberali odovzdávaním tých svojich. V deň tejto veľkej štedrosti by sme sa nemali starať o nič iné, iba o ich prijatie.
Môj Bože, ako veľmi potrebujem ducha statočnosti! Lebo bezpochyby som slabý a nevládny, v tomto sa však chválim − „že Kristova sila prebýva vo mne“ (porov. 2 Kor, 12, 9).
Nech je naveky v našich srdciach večná múdrosť, aby sme mohli okúsiť poklady nekonečnej láskavosti ukrižovaného Ježiša Krista.
Povedzte svojej dcére, že tak ako ja by sa mala chváliť svojou slabosťou, lebo práve ona je prípravou ducha na to, aby mohol prijať silu. Lebo kto iný by mal dostať silu, ak nie slabý? Nech sa tomu posvätnému ohňu, ktorý mení každú vec na seba, zapáči premeniť naše srdce, aby už nebolo ničím iným, iba láskou, a aby sme tak už neboli milujúcimi, ale láskou.
Nech mi Boh dopraje prijať a využívať dar svätého rozumu, aby som mohol jasnejšie preniknúť do svätých tajomstiev našej viery. Toto jasné chápanie totiž podivuhodne podriaďuje našu vôľu tomu, ktorého rozum tak živo vníma ako výlučné dobro, a zaoberá sa, a zamestnáva tým, že o ňom rozjíma. Takto si rozum už nedokáže predstaviť žiadnu dobrú vec v porovnaní s týmto zvrchovaným dobrom, rovnako ako si vôľa nedokáže vybrať v porovnaní s ním inú lásku. Keďže však, kým sme vo svete, nemôžeme prejavovať svoju lásku inak ako konaním dobra, pretože vo svete musí byť naša láska skôr aktívna ako kontemplatívna, potrebujeme radu, aby sme rozoznali, čo máme praktizovať a robiť pre lásku, ktorá nás pobáda. Pretože niet inej veci, ktorá by nás pobádala robiť dobro natoľko ako nebeská láska.
A aby sme vedeli, ako máme konať dobro, aké dobro máme uprednostniť, na aký cieľ použiť činnosť lásky, Duch Svätý nám dáva svoj dar rady.
Hľa, teraz je naša duša dobre zásobená posvätnými darmi neba. Nech je nám Duch Svätý, ktorý nás obdarúva, večnou útechou − moja duša a môj duch ho večne uctievajú.
Prosím ho, aby bol vždy našou múdrosťou a rozumom, našou radou a silou, naším poznaním a nábožnosťou; a aby nás naplnil duchom bázne pred večným Otcom.
Tento úryvok pochádza z knihy Krok za krokom k svätosti s Františkom Saleským, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.