V posolstve z 25. júla 2005 nám Panna Mária z Medžugoria hovorí: „Drahé deti! Vyzývam vás, aby ste svoj deň naplnili krátkymi a horlivými modlitbami.“ Ctihodná Sestra Consolata je dôkazom toho, že Panna Mária nás skutočne pobáda byť poslami lásky a modlitby.

Pierina Lorenzina Betrone sa narodila 6. apríla 1903 v talianskom meste Saluzzo. Bola dcérou Pietra Betroneho a Guiseppiny Nirinovej, ktorí vlastnili pekáreň. Pierina bola druhou zo šiestich dcér, ktoré sa im narodili. Bola ako každé priemerné dieťa – zdravá a rástla podľa očakávaní svojich rodičov. Bola príjemná a zábavná. Nikto by nikdy netušil, že si ju Ježiš vybral za jednu zo svojich milovaných duší k obete.

Pierina prežila normálne detstvo a dospievanie. Bola oddaná modlitbovému životu a ružencu. Jedného dňa, keď mala 13 rokov, šla niečo vybaviť pre svoju mamu. Svoju skúsenosť opísala ako modlitbu vychádzajúcu z jej mladého srdca. Zrazu sa na ceste zastavila a zvnútra jej zrazu prichádzali slová: „Bože môj, milujem ťa!“ Bola zmätená pocitmi akejsi duchovnej intenzity. A to bol len začiatok jej osobitného vzťahu s Pánom.

Na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa Pierina zasvätila blahoslavenej Panne. Zo svätého prijímania sa vrátila do svojej lavice a vtom jasne započula slová: „Chceš byť moja? Nerozumela tomu, ale ten moment bol tak silný, že sa rozplakala. V slzách a bez toho, aby vedela, čo sa skutočne deje, odpovedala: „Áno.“Vedela, že je povolaná k zasvätenému životu, ale zdalo sa, že naráža len na prekážky, keď sa snažila vstúpiť do rádu, ktorý nežil v kláštore. Nezúfala a verila, že ju Ježiš pripravuje na prácu, ktorú mal pre ňu v pláne. Až keď mala 21 rokov, mohla sa stať súčasťou rádu.

Jej spovedník, Don Accomasso, si uvedomoval, že má vstúpiť do kláštorného rádu a odporučil jej, aby vstúpila do kláštora chudobných klasiriek v talianskom Turíne. Tam vstúpila 17. apríla 1929. Po ukončení bežnej prípravy a rozlišovania ju naplnilo šťastie, že môže prijať svoj habit. Bolo 28. februára 1930. Vzala si meno sestra Mária Consolata.

Ježiš ju sprevádzal duchovnou cestou a životom, ktorý chcel, aby žila. Meno Consolata znamená utešiteľka, a tak sa stala „utešiteľkou“ Jeho Najsvätejšieho Srdca. Ctihodná sestra je v Turíne uctievaná pod menom Consolata. V ten istý deň, keď dostala svoj habit, začula slová: „Nepovolávam ťa k ničomu inému, než k skutku neustálej lásky.“

8. apríla 1934 prijala sestra Maria Consolata večné sľuby. Pracovala ukrytá pred svetom ako kuchárka, vrátnička a obuvníčka. 9. novembra 1934 napísala, že Ježiš jej dôverne zjavoval  utrpenie svojho srdca spôsobené nevernosťou duší, ktoré mu boli zasvätené.

Consolata zastonala: „Cítim, že sa vo mne rozpaľuje utrpenie za všetky ťažké hriechy.” Ale Božský Ženích ju uistil: „Pretože ja som Najsvätejší, je mojou túžbou povedať to dušiam… Ty iba miluj. Si príliš malá na to, aby si vyšla na vrchol. Ja ťa odnesiem na svojich pleciach.“

Nastal čas, keď sestra Maria Consolata pocítila horúcu túžbu naprávať hriechy sveta. Napísala, že jej Ježiš povedal: „Nemysli na mňa ako na krutého Boha, pretože som predovšetkým Boh lásky.“ To bolo obdobie, keď Ježiš odovzdal sestre Consolate modlitbu. Chcel, aby sa ju odvtedy všetci modlili: “Ježiš, Mária, milujem Vás! Zachráňte duše.“ Začala opakovať túto jedinú modlitbu znova a znova dokola počas celej doby, čo bdela. Ježiš jej dal pokyn, aby v slovách tejto modlitby vyjadrovala „neustály skutok lásky“.

Vyzýval Consolatu, aby zintenzívnila modlitbu a neodkladala ju: „Nestrácaj čas. Každý skutok lásky znamená jednu dušu! Zo všetkých darov je najlepší ten dar, ktorý mi môžeš ponúknuť – deň plný lásky. Túžim po neprerušenej modlitbe ‘Ježiš, Mária, milujem Vás. Zachráňte duše!’ od ranného úsvitu až do noci, keď ideš spať.“

Tento skutok lásky, ktorý chcel Ježiš od Marie Consolaty, je oveľa viac než služba úst. Musí sa zvnútorniť s mysľou človeka, ktorá sa sústreďuje na lásku, s vôľou človeka, ktorý chce milovať, a so srdcom, ktoré miluje. Modlitba Ježiš, Mária, milujem Vás. Zachráňte duše!, je iba pomôckou k tomu.

Sestra Maria Consolata trpela na tuberkulózu nesmierne. V roku 1939 napísala: „Je to môj osud zomrieť takto pomaly.“ A pomaly to aj bolo, pretože hrozne trpela až do svojej smrti 18. júla 1946, keď mala 43 rokov.

Sestra spísala stránku po stránke citáciami od Ježiša, jej Pána a Spasiteľa. Všetky sú zdokumentované. 6. apríla 2019 ju pápež František vyhlásil za ctihodnú slovami: 

Pokorná a pritom úžasná, čulá a pritom žijúca kontemplatívnym životom, pokojná a pritom mučená, trpiaca a pritom plná radosti. Consolata viedla jednoduchý život zmierovania všetkého odlišného v sebe a zjednocovania všetkého vo vrúcnej Božej láske. Dlho a intenzívne bola podrobovaná skúškam, mala vycibrené porozumenie pre hriešnikov, zvlášť pre zasvätené duše, ktoré hrešili. Za ich obrátenie obetovala Bohu všetko svoje utrpenie a bolesť a život skončila tak, že ho sama obetovala.

Modlitba za blahorečenie

Otče všetkého súcitu,
Ty si medzi nás poslal svoju služobnicu
sestru Mariu Consolatu Betrone,
aby sa po celom svete
šírila neustála láska
k Tvojmu Synovi Ježišovi
jednoduchým spôsobom
dôvery a lásky.
Pod vedením Tvojho Ducha Svätého
nás urob schopnými
byť horlivými svedkami
Tvojej lásky a Tvojej nesmiernej štedrosti.
A daruj nám na jej príhovor milosti
ktoré potrebujeme.
Skrze Krista, nášho Pána.
Amen.

zdroj: Aleteia

Tip na knihu: Mocní v boji, Modlitba, naša najhlbšia túžba, Poraziť diabla skrze Ježiša. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.