A tu stretám svojho Pána a svojho Boha, svoje absolútne a nezameniteľné Všetko.
Áno, on je nejakým spôsobom prítomný všade; ale prítomnosť má viacero významov. Existujú viaceré druhy a stupne prítomnosti. Sám v sebe je prítomný viac než v nejakom stvorení; vo stvoreniach s rozumovou dušou je prítomný viac než v iných stvoreniach; v dobrých a láskyplných ľuďoch a v dobrých a láskyplných skutkoch je prítomný viac než v tých zlých; v pokrstených, veriacich, ospravodlivených ľuďoch, ktorí sú v stave milosti (ktorí sú to, vie s istotou len sám Boh), je prítomný viac než v tých, ktorí takíto nie sú.
V siedmich sviatostiach Cirkvi je prítomný viac než vo sväteninách (ako sú napríklad ikony alebo svätená voda), aj keď je prítomný vo všetkých sväteninách a v istom zmysle je všetko sväteninou; a je prítomný v Eucharistii rovnako skutočne, ako bol prítomný na prašných uliciach Jeruzalema a na krvavých trámoch kríža.
To malé červené svetielko pri svätostánku je sviečkou v okne môjho domu, žiariacim uhlíkom ohňa v kozube mojej obývačky, jedinej izby, v ktorej môžem skutočne žiť. On je ten oheň. Cirkev je jeho kozub, jeho ohnisko, miesto, na ktorom sa oheň udržiava. O tomto rozpráva každá dogma, každý morálny zákon, každá sviatosť, každá modlitba, každá kázeň, každá kniha Písma, každý hymnus, každá molekula v každej lavici v každej cirkevnej budove a každý jeden cent v košíku na zvonček: o tomto ohni, o tejto osobe.
Ak to nie je pravda, ak Cirkev je len čisto ľudská organizácia a nie božský organizmus, potom je tá najprepracovanejšia a najabsurdnejšia lož, lesť, fikcia, podvod, výplod fantázie alebo kanadský žartík na svete. A v takom prípade s Flannery O’Connorovou hovorím: „Do pekla s tým všetkým.“
Ale ak je to pravda, potom telu i Hlave hovorím: „Pán môj a Boh môj.“
Protestanti to vnímajú ako modloslužbu. Prečo sa mýlia? Pretože telo nie je bez Hlavy a Hlava nie je bez tela.
Tento úryvok pochádza z knihy 40 dôvodov, prečo som katolík, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.
