Katedrály sú technologické zázraky, ktoré o celé stáročia predbehli svoj čas. Svojimi oporným oblúkmi niekedy pripomínajú kozmické rakety. Povznášajú ducha. Div že sa aj samy neodlepia od zeme.
Neprekvapilo by ma, keby som v jedno ráno zistil, že všetky katedrály opustili svoje štartovacie plochy a vzlietli k nebu. Katedrály nie sú len krásne; ony sú nadpozemské (a predsa v každom detaile pozemské, áno, dokonca aj ich diabolské chrliče). Sú tým najvernejším materiálnym vyjadrením neba, aké sme kedy na zemi videli.
Existujú len z jediného dôvodu: aby boli príbytkami, nie však pre človeka, ale pre Boha, pre Ježiša Krista, vteleného Božieho Syna, ktorý tam je reálne prítomný v Eucharistii. Neboli to protestanti, kto ich postavil, a ak aj áno, tak len napodobňovali katolíkov.
Urob, čo ti poviem: vstúp do katedrály v Chartres, Notre Dame alebo Westminsterského opátstva (ktoré bolo pôvodne vybudované ako katolícke) alebo do Katedrály svätého Patrika v New Yorku. Najskôr sa len pozeraj a na nič nemysli. A potom si polož otázku: Odkiaľ sa vzali?
Tak ako ľudská tvár svätých – napríklad tvár svätej Matky Terézie – zjavuje našim očiam krásu ich ducha, tak nám katedrály zjavujú krásu Katolíckej cirkvi, jej osobnosť.
Katedrály sú spievajúce zázraky zo skla a kameňa. Poznám troch ex-ateistov či ex-agnostikov, ktorí sa obrátili vďaka Bachovým Pašiám svätého Matúša. Okamžite totiž pocítili, že takáto hudba by nemohla existovať vo svete bez Boha. Katedrály z hudby a katedrály z kameňa a skla majú rovnakú moc. Obe sú nevyvrátiteľným argumentom. Ak sa proti nim človek zámerne neobrní, sú neodolateľné. Aby človek prekonal ich tiaž ťahajúcu nahor, musí povolať diablove sily tiaže ťahajúcej nadol: cynizmus, materializmus, skepticizmus, nihilizmus a redukcionizmus.
Pôvod a inšpirácia týchto katedrál očividne pochádza z neba. Vidieť to nie je ťažké; je ťažké to nevidieť.
Prestaňte sa teda o to tak veľmi snažiť!
Tento úryvok pochádza z knihy 40 dôvodov, prečo som katolík, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.
