„Dnes je viac ako inokedy dôležité, aby sa mladí pripravovali na manželstvo a rodinný život. V niektorých krajinách samy rodiny podľa dávnych zvykov odovzdávajú mladým ľuďom hodnoty vzťahujúce sa na manželský a rodinný život, a to postupnou výchovou a poučením. Ale zmeny, ktoré nastali skoro vo všetkých moderných spoločnostiach, vyžadujú, aby sa nielen rodina, ale aj spoločnosť a Cirkev usilovali primerane pripraviť mladých na ich budúce úlohy. Mnoho ťažkostí, ktoré sa dnes vyskytujú v rodinnom živote, pochádza z toho, že mladí ľudia v nových podmienkach nielenže strácajú zo zreteľa správnu stupnicu hodnôt, ale im už aj chýbajú pevné normy správania, a preto nevedia čeliť novým ťažkostiam a nevedia ani to, ako ich riešiť. Skúsenosť však učí, že mladí ľudia, ktorí boli dobre pripravení na rodinný život, vo všeobecnosti si počínajú lepšie ako ostatní.“ (Ján Pavol II., Familiaris consortio, č. 66)

Vzhľadom na to, čo sme už uviedli, je situácia mnohých mladých ľudí veľmi ťažká. Je nejaká šanca, že rodiny, ktoré si v  dospelosti založia, budú mať nádej na prežitie? Čo by sme mali urobiť, aby sme túto šancu skutočne nepremárnili?

Jacek Pulikowski: Je mi veľmi ľúto, že sa takmer úplne vytratila inštancia snúbenectva. To je ďalšie dedičstvo sexuálnej revolúcie. Vtedy sa objavili predstavy o svadbe na pláži, v horách alebo pri jazere a potom rýchly telegram rodičom, že už je po všetkom. Zrejme to mal byť prejav dospelosti a nezávislosti. V minulosti kultúra a tradície veľmi podrobne opisovali, čo a v akom poradí treba pred sobášom urobiť. Bola to etapa spoznávania sa, potom požiadanie o ruku, zásnuby, žiadosť o ruku adresovaná rodičom pri rešpektovaní ich podielu na výchove, súhlas rodičov a čas zásnub, ktorý − ako sa vravelo – mal trvať štyri ročné obdobia. Mal by to byť rok vzájomného spoznávania sa s ohľadom na manželstvo.

Keď sa prijme rozhodnutie, týkajúce sa danej osoby: „Áno, chcem, aby táto žena bola mojou manželkou“ alebo: „Rozhodla som sa, že tento muž bude mojím manželom,“ čas zasnúbenia, ktorý potom nasleduje, by mal byť časom, kedy sa na budúcom manželstve tvrdo pracuje. Dovtedy sa mladí ľudia spoznávali a zisťovali, či je ten druhý človek vhodný za manžela alebo manželku. Často hovorím: keď stretneš chlapca, ktorý sa ti páči, spýtaj sa sama seba, či by si chcela mať takého syna, pretože ak nie, ani sa s ním netráp. Rýchlo zistíš, že strácaš čas či ešte horšie, že ti ublíži alebo si ublížite navzájom. Chcel by si mať takú dcéru? Veľmi často som sa stretol s tým, že pri výbere prevládali tieto vonkajšie faktory: „Je to veľmi pekný chlapec, hrá na gitare, kamarátky mi budú závidieť.“ „Chcela by si mať takého syna?“ „V žiadnom prípade.“ Potom sa k nemu ani nepribližuj.

Ako by mala vyzerať etapa snúbenectva?

Jacek Pulikowski: Samozrejme, v  prvom rade by to malo byť snúbenectvo v  čistote, lebo len tak sa budúci manželia môžu skutočne spoznať. Ak uvoľnia napätie spojené so sexualitou, so skúsenosťami v tejto oblasti, prestanú sa navzájom spoznávať, sexualita jednoducho všetko potlačí a oni už ani nebudú chcieť spoznať svoje chyby. Často sa stáva, že rodina a priatelia povedia chlapcovi: „Pozri sa na jej sestru.“ „Na sestre mi nezáleží.“ „Pozri sa na matku.“ „Matka ma nezaujíma, beriem si dcéru, nie matku.“ „Pozri, ako sa správa k iným mužom.“ „Ku mne sa bude správať vždy dobre.“ Všetky tieto upozornenia odsúva, pretože nezapadajú do jeho rozprávky. Neprijíma žiadne varovné signály, pretože už začali so sexuálnou intimitou a  on je v skutočnosti fascinovaný len sám sebou, svojimi skúsenosťami; nie vzťahom, nie tým, že sa chystá vstúpiť do manželstva. Až neskôr, žiaľ, zvyčajne po svadbe, keď opadnú najsilnejšie emócie, príde myšlienka: „Mal som sa pozrieť na jej sestru, mal som sa pozrieť na jej matku, mal som počúvať ľudí, som podvedený.“ Nie, bol si zaslepený veľmi silnými sexuálnymi skúsenosťami, ktoré ti bránili v pravom poznaní, to znamená v pravde.

Okrem toho vstup do sexuálnej sféry nielen zatemňuje poznanie, ale priamo ničí neskoršie manželské vzťahy. Stretnutie dvoch ľudí má byť stretnutím osôb, nie tiel. Má byť telesno-psychicko-duchovné, budujúce, musí prebiehať v atmosfére absolútneho pokoja a vzájomnej dôvery. K tomu sa pridáva skutočnosť (v bežnom povedomí skôr neznáma), že pohlavný styk znamená pre ženu niečo úplne iné ako pre muža. Vždy si ho bude spájať s možnosťou počať dieťa. Tak je stvorená. A ak je to tak, aké podmienky má na prijatie dieťaťa, ktoré môže byť počaté? Veď tento muž jej ešte nič nezaručil, dokonca ani na úrade. Nemá žiadny základ pre pocit bezpečia a jednoducho sa bojí.

Veľká väčšina žien začína pohlavné spolužitie mimo manželstva jednoducho preto, že sa bojí, a keď sa bojí, tento strach má – z psychologického hľadiska, nehovoriac ešte o duchovnom nebezpečenstve − paralyzujúci účinok, potláča všetky vyššie skúsenosti. Strach je paralyzujúci. Uvažujme o takomto príklade: sme v Louvri, obdivujeme Monu Lisu, a  vtom vojde šialenec, terorista, odpáli bombu a my vieme, že o chvíľu všetci zomrieme. „Prosím návštevníkov,“ hovorí sprievodca, „aby pokračovali v premýšľaní o obraze.“ Človek nemá silu zažiť niečo vyššie, ak sa bojí o svoj život. A treba vedieť, že strach o život dieťaťa je pre ženu porovnateľný so strachom o vlastný život. Žena je na mnohých úrovniach tak silne prepojená s dieťaťom, že strach o jeho život je pre ňu porovnateľný so strachom o vlastný život, a to je, ako vieme, extrémny strach. V extrémnom strachu bude zbližovanie, ako pekne nazývame pohlavné spolužitie, de facto vzďaľovaním. Bude to psychologické vzdialenie, bude duchovým zničením aj kvôli hriechu. A ako som už povedal, hriech je konanie proti vlastnej prirodzenosti, preto nás ničí a vzďaľuje od šťastia.

Aké sú pozitíva snúbenectva? Ako prežiť tento čas, aby priniesol ovocie?

Jacek Pulikowski: Uviedol som, samozrejme, len situáciu, s ktorou sa v poradni stretávam najčastejšie. V skutočnosti sa už zaoberám dôsledkami tohto nesprávneho konania. Už som povedal, že páry, s ktorými sa stretávam, spolu zvyčajne vychádzajú zle, ale pokúsim sa porozprávať o pozitívach tejto etapy a o tom, ako čo najlepšie využiť tento čas pre budúce manželstvo.

Snúbenectvo by malo byť obdobím, keď sme si už jeden o  druhom urobili názor a teraz sa navzájom vylepšujeme. Budem lepším manželom pre svoju budúcu manželku, keď budem poznať jej individuálne túžby, názory, vkus atď. Má rada červenú, tak začnem nosiť červené košele, nemá rada prúžky, tak si vyberiem károvaný vzor. Teraz hovorím o banálnych veciach, ale ide o to, aby som zistil, čo môžem urobiť, aby som bol čo najlepším manželom práve pre ňu, pre túto moju vyvolenú. Aké správanie alebo návyky môžem zmeniť, aby lepšie vyhovovali mojej budúcej manželke či manželovi? Samozrejme, môže a malo by tu ísť aj o vážnejšie skutočnosti, napríklad v duchovnej oblasti.

Obdobie snúbenectva by malo byť časom na isté zdokonaľovanie pred svadbou, ale už s ohľadom na konkrétnu osobu. V  čase spoznávania sa chlapec usiluje byť lepší, zapáčiť sa dievčaťu a malo by sa mu to podariť. Ak spozná desať dievčat, s ktorými bude prežívať známosť v čistote, bude sa rozvíjať, priučí sa ženskému prístupu k životu, bude venovať pozornosť tým veciam, ktorým venujú pozornosť ženy. Pri jednej sa začne inak česať, iná povie, že jej veľmi nevonia, tak sa začne častejšie kúpať. Ospravedlňujem sa za tieto príklady, ale zvyčajne sa v tejto prvej etape dozvedáme o sebe také jednoduché veci. V dobrom vzťahu medzi mužom a ženou sa rozvíjame, rastieme − samozrejme, ak je vzťah čistý. Pretože keď začneme mať sex, začína sa degradácia nás oboch. Ide o veľmi veľkú deštrukciu s vážnymi následkami.

Tento úryvok pochádza z knihy Posledný boj o rodinu, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.