Život sestry Márie Marty bol plný ťažkostí. Jej pôst, ktorý trval päť rokov a rôzne sa vykladal, rozličné, často obťažné opatrenia predstavených, akési záhadné ovzdušie, ktoré našu sestru obklopovalo, dojem nadprirodzených udalostí, a popritom stále trvajúca nedokonalosť – toto všetko spôsobovalo, že si spolusestry nemohli vytvoriť o sestre Márii Marte jasný úsudok.

V roku 1875 to bolo príčinou značných nepríjemností. Vtedy mal prísť na vizitáciu nový arcibiskup. Sestra Mária Marta vravela o tejto návšteve dôverne: „Bude strašná, ale potom budete potešené.“

Niektoré dobre zmýšľajúce, ale nerozumné sestry oznámili arcibiskupovi veci, ktoré sa im u sestry Márie Marty zdali čudné a boli im odporné. Boh dopustil, že vikár bez vyšetrovania príkro pred všetkými sestrami oznámil, čo zistil. Bola to trpká skúška. Predstavené sa však pokorne podrobili rozkazom, ktoré im boli dané, a s odovzdanosťou do Božej vôle pili ten horký kalich. Monsignor zakázal sestre Márii Marte denné sväté prijímanie, ale kanonik Bouvier čoskoro všetko vysvetlil a vyriešil, takže arcibiskup potom ponechal pokornej sestre Marte úplnú voľnosť.

Jej duša bola ponáraná aj do iných utrpení. Svätci bývajú často bolestne skúšaní bázňou, že sú hračkou odvekého nepriateľa ľudského pokolenia. Vedia, že diabol sa mení na anjela svetla, aby duše úskočne zvádzal k pýche. Na druhej strane im potom pokora bráni považovať sa za predmet Božieho zaľúbenia.

Sestra Mária Marta čoraz častejšie trpela takýmito pochybnosťami. Na druhý deň po najväčších dôkazoch Božej priazne bývala zvyčajne mučená onými pochybnosťami, ale náš Pán Ježiš ju takmer vždy utešoval.

V jednu noc, keď bola duševným zápasom už celkom vyčerpaná, jej povedal: „Ja som sila, posilním aj teba. Svojím utrpením si mi dala zadosťučinenie.“ Sestra bola zaraz svieža a schopná pracovať.

Predstavená rozprávala: „Od tej chvíle býva síce ešte skúšaná, ale už nie tak prudko ako v prvý rok. Búrka zostáva na povrchu duše, v hĺbke je pokoj a istota, že ju vedie Boh.“

V roku 1870, počas trojice pôstnych dní v jednom týždni (streda, piatok a sobota), povedala sestra Mária Marta mimoriadnemu spovedníkovi niečo o svojom stave. Ten jej však povedal, že sa možno klame. Toto vyjadrenie spovedníka ponorilo sestru Martu do priepasti útrap a temnôt, z ktorých ju vyviedol sám svätý zakladateľ František Saleský. Povedal jej: „Dcéra moja, keby som mal ešte raz spisovať pravidlá, boli by opäť rovnaké, tebe by som však dal zvláštne. Ale pomôžem ti a poradím, ako by som bol na zemi.“

Diabol používal ľsti, aby našu sestru zmiatol. Našepkával jej, že nekoná podľa pravidiel, že ostatným sestrám dáva zlý príklad a pokiaľ svoju cestu nezmení, bude za to trpieť na onom svete.

Inokedy ju strašil: „Ty pokrytecká čarodejka! Klameš seba aj iných. Tvoji predstavení to dobre vedia, ale nechcú ti to povedať. Priveľmi sa o seba staráš, priveľmi miluješ svoj život, teda ho stratíš a budeš horieť v pekle.“

Alebo ju diabol desil, že je pyšná: „Myslíš si, že si svätá, ale nebo nie je pre teba.“

„Nuž teda, budem pri Ježišových nohách a pri jeho svätých,“ odpovedala pokorná sestra. Potom sa však bála, že touto odpoveďou ukázala, že je pyšná. A duch temnosti jej našepkával: „Áno, hrešila si hriechom prvých anjelov, pôjdeš teda k nim do pekla.“

Satan chcel v nej takisto vzbudiť nedôveru k tým, ktorí ju viedli: „Pre predstavené si utrpením, nič im nehovor!“

Raz ju prepadlo pokušenie reptania proti predstaveným. Pokušenie bolo také prudké, že sa našej sestre zdalo, že už sa podvolí. Vtedy sa s plačom utiekla k sviatostnému Ježišovi.

Privítal ju s vľúdnou výčitkou: „Milé dieťa, zabúdaš na mňa. Keď sa budeš ku mne utiekať s dôverou, budem ti matkou, ak sa na mňa obrátiš, oslobodím ťa. Musíš zostávať blízko mňa a modliť sa, potom sa satan vzdiali.“ Takto koná Spasiteľ vo svojej dobrote s dušami. Necháva ich trpieť, lebo je to pre ne užitočné, nutné, ale ponáhľa sa, aby im uľahčil.

Tento úryvok pochádza z knihy Mystička svätých rán: Život a zjavenia Márie Marty Chambonovej, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.