Duša sa prihovára svojej nebeskej Matke:

Svätá Matka, dnes viac než kedykoľvek predtým pociťujem potrebu zotrvať v tvojom objatí, aby Božia vôľa, ktorá kraľuje v tvojej duši, sladko očarila moju vôľu, a tak som bola schopná krotiť jej spupnosť a nikdy sa neodvážila urobiť niečo, čo sa protiví Božej vôli. Tvoje včerajšie ponaučenie mi dalo pochopiť, do akého strašného žalára uvrhuje človeka jeho vôľa, a tak sa bojím, aby sa vo mne nezačala opäť ozývať a aby ma napokon znovu celkom neovládla. Zverujem sa preto pod tvoju ochranu, aby si tak pozorne bedlila nad mojou cestou, že sa nebudem musieť nikdy obávať svojho odklonu od Božej vôle.  

Ponaučenie Kráľovnej neba:

Dcéra moja, vyzbroj sa odvážnou dôverou vo svoju Matku a skalopevným odhodlaním, že svojej vôli už nikdy viac nedopraješ život. Ako rada by som len počula z tvojich úst tieto slová: „Moja drahá Matka, mojej vôli je koniec; jediný, kto vo mne vládne, je božské fi at.“ Odvaha a odhodlanie sú zbrane, pomocou ktorých budeš môcť ustavične zrážať na zem svoju spupnú vôľu a ktorými pohneš srdce svojej Matky, aby ťa s použitím celého svojho umenia materinskej lásky voviedla do svojho blaženého kráľovstva. Bude to pre teba sladká smrť, pretože skrze ňu získaš pravý život, a pre mňa to bude najkrajšie z víťazstiev, ktoré som kedy vybojovala v kráľovstve Božej vôle. Buď preto odvážna a dôveruj mi. Malomyseľnosť je znakom zbabelcov a  tých, ktorí v skutočnosti nie sú rozhodnutí zvíťaziť, a preto vždy chodia neozbrojení. Bez zbraní sa však nevyhráva, práve naopak − neozbrojená duša je rozkolísaná a nestála v konaní dobra.

Počúvaj ma, dcéra moja, po udalostiach, ktoré som ti už vyrozprávala, som pokračovala vo svojom živote v chráme a vo svojich návštevách nebeskej vlasti. Využívala som svoje dcérske právo navštevovať svoju božskú rodinu, ktoré mi ako dieťaťu nebeského Otca plne prislúchalo. Na moje veľké prekvapenie mi pri jednej z mojich návštev božské osoby oznámili, že si prajú, aby som opustila chrám, spojila sa manželským zväzkom − zachovajúc zvyklosti svojej doby − s  istým svätým mužom menom Jozef a  spolu s  ním sa odobrala žiť do jeho domčeka v Nazarete.

Dcéra moja, v tej chvíli som sa domnievala, že prostredníctvom kroku, ktorý odo mňa požadoval, ma Boh vystavil ďalšej skúške. Vo svojom živote som totiž nikdy nezahorela láskou k žiadnemu človeku na svete a keďže Božia vôľa rozprestrela svoju moc na celú moju bytosť, život mojej ľudskej vôle celkom vyhasol. V mojej duši teda nebolo žiadneho zárodku ľudskej lásky. Ako som teda mohla milovať muža, čo ako by bol svätý, spôsobom, ktorý bol čisto ľudský? Je pravda, že som milovala všetkých ľudí − moja láska k nim bola taká veľká, že moja materinská neha mi ich jedného za druhým vpísala nezmazateľnými ohnivými písmenami do môjho materinského srdca, no všetko to sa dialo podľa božského poriadku. Naproti tomu, ľudskú lásku v porovnaní s božskou možno právom nazývať tieňom, ozvenou, odrobinkou lásky. Vedz však, moja drahá dcéra, že to, čo sa na prvý pohľad javilo ako skúška a podivné zahrávanie sa so svätosťou môjho života, Boh zázračne použil ako prostriedok na uskutočnenie svojho plánu a obdarenie ma milosťou, po ktorej som tak veľmi túžila − aby na zem zostúpilo Božie Slovo. Boh mi poskytol ochranu a pomoc, aby nik nemohol rozširovať zlomyseľné reči útočiace na moju čestnosť a poctivosť. Svätý Jozef mal byť pomocníkom a  ochrancom, ktorého úlohou bude zabezpečovať tú trošku pozemských dobier, ktorú budeme potrebovať, a zaštítiť nás tieňom nebeského otcovstva, v ktorom sa bude rozvíjať a rásť naša maličká nebeská rodina žijúca na tejto zemi.

Dcéra moja, nepochybuj o tom, že aj napriek svojmu veľkému prekvapeniu som pohotovo odpovedala: „Fiat!“ Bola som si vedomá toho, že Božia vôľa mi nikdy neprivodí škodu a neohrozí moju svätosť. Keby som v tej chvíli vzkriesila svoju vôľu, hoci aj pod zámienkou, že si chcem zachovať svoje panenstvo, celkom by som zmarila plán príchodu Slova na zem. Svätosť teda nie je ohrozovaná rozličnosťou životných stavov, ale zanedbávaním Božej vôle a neplnením si tých povinností, ku ktorým Boh povoláva konkrétneho človeka. Všetky životné stavy, aj ten manželský, sú sväté, pokiaľ sú oduševňované Božou vôľou a obetavým plnením príslušných povinností. Väčšina ľudí sa však oddáva lenivosti a nečinnosti, takže sa nestávajú svätými, ale namiesto toho si pripravujú neblahý osud − niekto muky očistca a niekto večné zatratenie.

Keď som sa teda dozvedela, že mám odísť z chrámu, nepovedala som o tom nikomu ani slovo, trpezlivo som čakala, kým Boh zariadi vonkajšie okolnosti tak, aby mi dal naplniť svoju najúctyhodnejšiu vôľu, čo sa aj skutočne stalo. Zavolali si ma predstavení chrámu a povedali mi, že si prajú, aby som sa pripravila na sobáš. Nebola to však len ich vôľa, ale aj obyčaj tých časov, a ja som to prijala. Zázračným riadením Božej prozreteľnosti som si spomedzi mnohých nápadníkov zvolila svätého Jozefa. Potom nasledovala svadba a môj odchod z chrámu.

A tak ťa, dcéra môjho srdca, úpenlivo prosím, ak chceš, aby sa na tebe vyplnili Božie plány, všemožne sa usiluj, aby ti najviac zo všetkých vecí ležala na srdci Božia vôľa.

Duša:

Nebeská Kráľovná, tvoja dcéra sa zveruje pod tvoju ochranu. Svojou dôverou ti chcem raniť srdce, aby ti táto tvoja rana ustavične opakovala: „Fiat! fiat! fiat!“ O to ťa bez prestania prosí tvoja malá dcérka.

Duchovný kvietok:

Ucti si ma dnes tým, že si tri razy prídeš sadnúť na moje kolená, pričom sa pätnásťkrát pomodlíš Sláva Otcu ako poďakovanie Pánovi za všetky milosti, ktoré mi udelil do pätnásteho roku môjho života, najmä za to, že mi dal za spoločníka takého svätého muža, akým bol svätý Jozef.

Strelná modlitba:

Mocná Kráľovná, vystroj ma zbraňami potrebnými na duchovný boj a daj, aby som sa nechala premôcť Božou vôľou.

Tento úryvok pochádza z knihy Život Panny Márie vo videniach Luisy Piccarrety, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.