Hneď po slávení Narodenia Pána si katolícka cirkev pripomína svojho prvého mučeníka a jedného z prvých diakonov, svätého Štefana. Rímskokatolíci slávia sviatok 26. decembra, zatiaľ čo východní katolíci si ho ctia o deň neskôr.
Svätý Lukáš v Skutkoch apoštolov chváli sv. Štefana ako „človeka plného viery a Ducha Svätého“, ktorý „robil veľké zázraky a znamenia medzi ľuďmi“ počas prvých dní cirkvi.
Lukáš zahŕňa aj dojemnú scénu Štefanovej smrti z rúk tých, ktorí odmietli prijať Ježiša ako židovského Mesiáša.
Sám Štefan bol Žid, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou uveril v Ježiša počas Pánovej služby na zemi. Možno patril medzi 70 učeníkov, ktorých Kristus vyslal ako misionárov, ktorí kázali príchod Božieho kráľovstva, keď cestovali takmer bez majetku. Tento duch odlúčenia od materiálnych vecí pokračoval v ranej Cirkvi, v ktorej sv. Lukáš hovorí, že veriaci „mali všetko spoločné“ a „predávali svoj majetok a tovar a rozdeľovali výnosy všetkým, ako to bolo potrebné“.
Takáto radikálna charita však narazila na kultúrny konflikt medzi Židmi a pohanmi, keď sa skupina gréckych vdov cítila zanedbaná v porovnaní s potrebami židovského pôvodu.
Štefanova povesť svätosti viedla apoštolov k tomu, aby si pre neho a pre ďalších šiestich mužov zvolili oficiálnu a jedinečnú pomoc pre riešenie tohto sporu. Apoštoli prostredníctvom sviatostnej moci, ktorú im dal Kristus, vysvätili sedem mužov ako diakonov a ustanovili ich, aby pracovali na pomoc vdovám.
Ako diakon Štefan kázal o Kristovi ako o splnení starozmluvného zákona a prorokov. Nebolo možné vyvrátiť jeho posolstvo a slová, niektorí členovia miestnych synagóg ho priviedli pred ich náboženské autority a obvinili ho zo snahy zničiť ich tradície.
Štefan odpovedal prejavom, ktorý bol zaznamenaný v siedmej kapitole Skutkov apoštolov. Popísal odpor Izraela k Božej milosti v minulosti a obvinil súčasné náboženské autority z „odporovania Duchu Svätému“ a odmietnutia Mesiáša.
Pred smrťou mal Štefan víziu Krista v sláve. „Pozri,“ povedal súdu, „vidím nebesá otvorené a Syna človeka stojaceho po pravici Božej!“
Rada však odtiahla diakona a ukameňovala ho na smrť.
„Keď kameňovali Štefana, modlil sa: ´Pane Ježišu, prijmi môjho ducha,´ zaznamenáva sv. Lukáš v Skutkoch 7. „Potom pokľakol a hlasným hlasom kričal: ´Pane, nepripočítaj im tento hriech.´ Keď to povedal, zomrel.“
Na prvé kresťanské mučeníctvo dohliadal farizej menom Šavol – neskôr Pavol a ešte neskôr sv. Pavol – ktorého príklad sv. Štefana zmenil na veriaceho a neskôr aj na samotného mučeníka.
Tip na knihu: Neuhasiteľný plameň Gemmy Galgani, 14 svätých pomocníkov, František Saleský: Posol Božej múdrosti. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.