POMALY ČÍTAJ A ROZJÍMAJ

Lukáš 2, 22 – 35

„Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: ‚Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,‘ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky. V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami:

‚Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova,  lebo moje oči uvideli tvoju spásu,  ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.‘

Jeho otec a  matka divili sa tomu, čo sa o  ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: ‚On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, − a tvoju vlastnú dušu prenikne meč −, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.‘“

ROZJÍMAJ O MEČI, KTORÝ PREBODNE MÁRIINO SRDCE

Obrovský meč spomínaný v tomto proroctve skutočne prebodne Máriino srdce, a to najmä o tridsaťtri rokov neskôr, počas umučenia, ukrižovania a  smrti nášho Pána a  Spasiteľa, Ježiša Krista. Panna Mária napriek všetkému ochotne prijíma Božiu vôľu v plnosti a podriaďuje jej svoje srdce a svoju vôľu. Dáva nám tým to najcennejšie ponaučenie: svätosť a vnútorný pokoj srdca, mysle a duše závisia od rozlišovania Božej vôle, jej prijímania a úsilia o jej uskutočňovanie v každodennom živote. V rámci napredovania k zasväteniu sa Ježišovi skrze Máriu, vstúp do svojho srdca, pohliadni na meče smútku, ktoré ho prebodli, a v modlitbe ich odovzdaj Panne Márii. Neboj sa! Otvor dokorán svoje srdce nebeskej Matke, ktorá ťa tak veľmi miluje. Túži, aby si v nej mal úplnú dôveru, rovnako aj v jej synovi, Ježišovi. Ježiš, Mária, dôverujem vám!

UVAŽUJ

Mária zotrvávala blízko pri Ježišovi

Uprostred bolestí života sa musíme od Márie naučiť toto veľmi jednoduché, ale hlboké ponaučenie: zostať blízko pri Ježišovi, držať sa ho a nikdy sa od neho neodlúčiť.
Teraz konaj: Mária skutočne držala malého Ježiška v náručí. Vo svojich trápeniach ho napodobňuj a hľadaj útočisko v Máriinom náručí.

Poslúchať je takmer vždy ťažké

Jozef a Mária poslúchajú Mojžišov zákon a idú predstaviť Ježiša do chrámu. Jedným z najnáročnejších zápasov, ktoré môžeme zakúsiť, je boj s poslušnosťou. Boh nás volá, aby sme poslúchali Cirkev, prikázania; aby sme sa riadili radami nášho spovedníka, zásadami nášho životného stavu a dobre sformovaným svedomím; no my až príliš často utekáme nesprávnym smerom, čo nám spôsobuje veľké vnútorné konflikty a utrpenie.
Teraz konaj: Modli sa, aby si sa od Ježiša, Márie a svätého Jozefa naučil, že skutočnú slobodu možno objaviť v poslušnosti zákonnej autorite. Pravdepodobne veľká časť bolestí, ktoré ťa v minulosti zasiahli, súvisela s neposlušnosťou. Porozprávaj sa s Máriou o poslušnosti; požiadaj ju o radu, ako sa zdokonaliť v tejto dôležitej cnosti.

Máriina spolupráca na diele spásy

„Áno“, ktoré povedala Panna Mária anjelovi, bolo zároveň súhlasom s jej budúcou spoluprácou s Ježišom na diele spásy. Z tohto dôvodu je označovaná ako tá, ktorá spolupracuje pri vykúpení. To sa spomína v dokumentoch Druhého vatikánskeho koncilu, ktoré prehlasujú, že Panna Mária spolupracovala s Ježišom na spáse a vykúpení sveta. Dialo sa tak najmä vtedy, keď Ježiš visel na kríži a Panna Mária, Stabat Mater, stála pod krížom. Ježiš sa obetoval, aby nás vykúpil. Aj Panna Mária vo svojom bolestnom Nepoškvrnenom Srdci obetovala večnému Otcovi milovaného Syna za spásu sveta.
Teraz konaj: Srdcia Ježiša a  Márie boli navzájom vždy dôverne prepojené. Hovor v tejto chvíli s Máriou o Ježišovi a jeho láske k tebe. Požiadaj bolestnú Matku, aby urobila tvoje srdce citlivejším, aby si bol poslušný a otvorený Božím vnuknutiam, podobne ako keď kvapky rannej rosy dopadajú na steblá trávy.

Simeonove slová prepustenia

Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji (…), lebo moje oči uvideli tvoju spásu“ (Lk 2, 29 – 30). Rehoľnice, rehoľníci a kňazi na celom svete si pripomínajú Simeonove slová v kompletóriu, v modlitbe, ktorou zakončujú deň. Tieto slová sa vzťahujú na koniec nášho života. V okamihoch umierania túžime, aby Ježiš, Mária a  svätý Jozef boli s  nami, aby nás sprevádzali počas prechodu z tohto života do budúceho.
Teraz konaj: Obráť sa v tejto chvíli k Sedembolestnej Panne Márii a so všetkou vrúcnosťou svojho srdca si vyprosuj milosť všetkých milostí – milosť dobrej a svätej smrti. Požiadaj ju, aby si si aj uprostred búrok a nepokojov života zachoval vernosť až do konca. Nech je modlitba Zdravas’ Mária, najmä jej záver, tvojou modlitbou „prepustenia“ − prechodu z tohto života do budúceho: Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej. Amen.

NAPOKON NES SVOJE KRÍŽE S JEŽIŠOM

Tomáš Kempenský v knihe Nasledovanie Krista hovorí, že Ježišov život od jasličiek až po hrob bol krížom. Ochotným prijatím kríža Ježiš, syn Márie a večného Otca, vykúpil svet. Preto sa svätý František modlil: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet. Zapamätaj si túto krátku modlitbu a modli sa ju často v tichosti, s veľkou vrúcnosťou, pri plnení svojich každodenných povinností.

Tento úryvok pochádza z knihy Zasvätenie sa Ježišovi skrze Máriu, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.