Takéto príležitosti sa v biblickom jazyku nazývajú zlou cestou, cestou k hriechu, cestou neprávosti; lebo tak ako cesta alebo chodník k nejakému miestu vedie tých, ktorí po nich kráčajú, na ono miesto, tak aj príležitosti na hriech vedú tých, ktorí kráčajú ich cestami, k neprávosti a hriechu.

Ešte jedno opatrenie musíme veľmi starostlivo dodržiavať, ak chceme obstáť proti útokom našich duchovných nepriateľov – pretože bez neho nám tie ostatné len málo pomôžu –, a ním je dôsledne sa vyhýbať každej príležitosti na hriech a utekať pred jej nástrahami. Pri tejto dôležitej téme je treba uvážiť nasledujúce otázky.

Príležitosťou na hriech sa myslia tie okolnosti, v ktorých je človek vystavený nebezpečenstvu, že spácha hriech. Takto je napríklad krčma príležitosťou na hriech pre opilca do tej miery, že kým ju navštevuje, nebude morálne schopný sa napraviť; hazardné hry, popri svojom vnútornom zle, uvádzajú do pokušenia hnevu, kliatia a nadávok; nezriadené rozhovory môžu vzbudiť nečisté myšlienky a túžby; rozhovory s neveriacimi zase pochybnosti vo veciach viery; pri zlých knihách hrozí, že sa nám zapáči zlo, ktoré obsahujú, alebo s ním začneme súhlasiť; v spoločnosti ľudí, ktorí nadávajú a preklínajú, sa naučíme hovoriť rovnako hrubo ako oni.

Preto sa takéto príležitosti v biblickom jazyku nazývajú zlou cestou, cestou k hriechu, cestou neprávosti; lebo tak ako cesta alebo chodník k nejakému miestu vedie tých, ktorí po nich kráčajú, na ono miesto, tak aj príležitosti na hriech vedú tých, ktorí kráčajú ich cestami, k neprávosti a hriechu. „Odvráť ma od cesty lži,“ prosí Dávid (Ž 119, 29). „Svojim nohám nedovolím vykročiť na zlé cesty, chcem dodržiavať tvoje slová“ (Ž 119, 101). „Preto nenávidím cesty klamstva“ (Ž 119, 104). A múdry muž radí: „Nekráčaj po ceste skazy a neudrieš sa o kameň“ (Sir 32, 25).

Aké ťažké, ba morálne nemožné je vystaviť sa nebezpečným príležitostiam a nenechať sa nimi strhnúť, ukazuje samotná ľudská skúsenosť. Pretože vec, ktorá je v našom živote skutočne prítomná, má oveľa väčšiu moc vyvolať naše vášne, než keď nie je prítomná; a potlačiť tieto vášne vnímame ako nekonečne ťažšie v blízkosti predmetu, ktorý ich vyvoláva, než keď je od nás ďaleko. Človek, ktorý je trochu hladný, ľahko ovládne chuť na jedlo, ktorú cíti; ale keď pred neho postavíte nejaké lahodné mäso, sotva mu bude môcť odolať. Podobne ak sa človek nachádza vo vábivej príležitosti na hriech, ona tak mocne pôsobí na jeho zmysly a prebúdza jeho chúťky, že hravo zvedie jeho vôľu k súhlasu s hriechmi, ktoré ponúka.

Predpokladajme, že človek prehrá svoje peniaze v hazardných hrách; roztrpčený svojím nešťastím zanevrie na svoju hlúposť a rozhodne sa vzdať tejto klamnej zábavy. Ak sa vyhne príležitosti, dodrží svoje predsavzatie, ale ak bude vyhľadávať spoločnosť tých, ktorí hrajú, hoci spočiatku len ako divák, čoskoro zistí, že vo svojom predsavzatí zlyhal. Jeho predstavivosť mu bude sľubovať nádej na lepší úspech; jeho kumpáni ho budú povzbudzovať, aby znova skúsil šťastie, kým sa nezlomí a nepodvolí, alebo ho odradí ich uťahovanie a posmešky.

Koľko je prípadov opilcov, ktorí ak sa ani nepriblížia k pálenke, sotva na ňu pomyslia. Ale pustite ich medzi kamarátov, s ktorými si vypijú pohárik alebo dva, a nebudú mať dosť pevnú vôľu, aby si nakoniec nevypili až príliš! Človek tiež môže byť čestný a protiviť si každú nespravodlivosť, ale stačí, že sa ocitne v ťažkostiach: kto sa zaručí za jeho čestnosť, ak dostane možnosť beztrestne spáchať podvod? Poznáme predsa porekadlo: Príležitosť robí zlodeja.

Ešte viac je takých, ktorým by samým nikdy nenapadlo použiť neslušné slová, ale uprostred ľudí, ktorí ich používajú, sa nechajú strhnúť, aby rozprávali rovnako. Z týchto a mnohých podobných prípadov je zrejmé, že vonkajšie príležitosti na hriech sú najsilnejším prostriedkom, pomocou ktorého nás diabol môže pokúšať; bez nich sú jeho vnútorné podnety často slabé a nemajú dostatočný účinok, čo si on dobre uvedomuje. A tak robí všetko pre to, aby ľuďom postavil do cesty nebezpečné príležitosti a pred zrak predmety, ktoré ich privedú k hriechu ako najmocnejšiemu spôsobu ich skazy.

Inak si nepočínal ani voči samotnému požehnanému Spasiteľovi po tom, čo sa ho márne pokúšal oklamať inými prostriedkami: „A zasa ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a vravel mu: ,Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať‘“ (Mt 4, 8-9). Mohol mu na púšti jednoducho povedať, že všetky kráľovstvá má vo svojej moci a že mu ich dá, ale vedel, že vec, ktorú má človek pred očami, robí hlbší dojem a vzbudzuje vrúcnejšiu túžbu než čokoľvek, čo sa dá opísať slovami. Čo vtedy urobil pri Ježišovi Kristovi, doteraz každodenne robí s ľuďmi a smutná skúsenosť svedčí o tom, s akým osudovým úspechom.

Tento úryvok pochádza z knihy Nepriatelia spásy: Telo, svet a diabol, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.