Príbehy svätých sa nám niekedy môžu zdať úplne nedosiahnuteľné a poznačené nemožným úspechom. Úprimne, svätosť nemá nič spoločné s úspechom.

Raz povedala svätá Terézia z Kalkaty: „Boh nás nepovolal k úspechu. Povolal nás k vernosti.“

Svätí to pochopili; mnohí z nich zažili zlyhanie v očiach sveta. Ich spoločnosť nám ale môže poskytnúť veľkú útechu v časoch, keď sa naše životy zdajú plné zlyhaní a prešľapov, bezcieľneho putovania a nezodpovedaných modlitieb. Kiež by sme skrze ich príhovor objavili Božiu vôľu aj v čase zlyhania.

Svätá Agáta Kim A-gi (1787-1839) bola Kórejčanka, ktorá túžila po krste. Jej intelektuálne postihnutie jej však znemožnilo spoznať vieru; aj jeden Zdravas’ Mária bol pre ňu priveľa. Keď ju vyzvali, aby sa pomodlila rôzne modlitby, povedala iba: „Poznám iba Ježiša a Máriu.“ Bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažila, nedokázala si nič pamätať a odopreli jej aj krst (a to aj v čase, keď bola katolícka cirkev v Kórei po celé generácie bez kňazov a veriaci si neuvedomovali, že znalosť kresťanského učenia bola predpokladom krstu dospelých). Ale keď ju zatkli a prikázali jej zaprieť vieru pod hrozbou mučenia, Agatina odpoveď bola rovnaká: „Poznám iba Ježiša a Máriu.“ Pokrstená bola vo väzení krátko pred svojou mučeníckou smrťou.

Svätý Marek Ji TianXiang (1834-1900) bol Číňan závislý na ópiu. Pretože jeho kňaz nechápal podstatu závislosti, povedal Tchien-ťiangovi, že ho nemôže rozhrešiť, kým svoju závislosť neprekoná – a tak dlhodobo nemohol prijímať sväté prijímanie. 30 rokov sa TianXiang snažil prekonať svoju závislosť. Celý čas praktizoval svoju vieru, hoci mu boli sviatosti upierané. Nikdy sa mu nepodarilo očistiť sa, ale zomrel ako mučeník a bol vyhlásený za svätého nielen pre svoje mučeníctvo, ale aj pre desaťročia pokusov nasledovať Ježiša aj bez prítomnosti sviatostí.

Bl. Charles de Foucauld (1858-1916) bol francúzsky šľachtic, ktorý sa v mladom veku stal ateistom. Po svojom obrátení vstúpil do trapistického kláštora, odčlenil sa však od komunity a na istý čas sa stal záhradníkom, neskôr ho vysvätili za kňaza. Potom sa presťahoval do Alžírskej púšte a snažil sa tam medzi moslimami svedčiť o Ježišovej láske. Nikoho však neobrátil. Pokúsil sa založiť rehoľný rád. Vstúpilo doň niekoľko ľudí, ale nikto napokon nevydržal. Nakoniec bol nechtiac zastrelený. Od jeho smrti sa však vďaka jeho svedectvu obrátili tisícky ľudí a založilo sa takmer 20 laických a náboženských spoločenstiev vedených jeho duchovnosťou.

Svätý Leopold Mandić (1866 – 1942) bol chorvátsky kapucínsky kňaz, ktorý si želal viac než čokoľvek pracovať na ukončení rozdelenia katolíkov a východných pravoslávnych. Namiesto toho ho poslali do Talianska, kde strávil desaťročia spovedaním (12 hodín denne). Naďalej prosil svojich nadriadených, aby ho poslali späť na východ vykonávať prácu, ku ktorej bol podľa neho povolaný, ale nariadili mu, aby zostal v Taliansku. Aj keď nikdy neprestal túžiť pracovať na zmierení medzi Východom a Západom, utešoval sa tým, že každé vyznanie viery, ktoré počul, bolo malým aktom zmierenia. Zvyšok života prežil v Taliansku.

Bl. Paul Thoj Xyooj (1941 – 1960) bol hmongský konvertita, ktorý odišiel zo seminára a stal sa veľmi úspešným evanjelizátorom. Európski kňazi, s ktorými pracoval, ho upodozrievali a boli presvedčení, že “riedil” evanjelium, lebo pri jeho kázaní sa obrátili stovky ľudí. Odvolali ho z dediny, kde pracoval, a odobrali ho nielen z jeho farnosti, ale aj od mladej ženy, s ktorou sa chystal zasnúbiť. Po tomto uviazol v mŕtvom bode a nedokázal už vykonávať svoju prácu, ktorú miloval, alebo si nájsť inú ženu, ktorá by sa zaňho vydala. Radostný mladý muž bol odrazu namrzený a chladný, rozčarovaný nie z Boha, ale z ľudí, ktorí riadili Cirkev. Aj keď bol Xyooj považovaný za vzpurného a nestabilného človeka, bl. Mario Borzaga videl za jeho postojom bolesť. Pozval Xyooja, aby sa k nemu pripojil na jeho ďalšiu misijnú cestu – tú, ktorá sa skončila pre oboch mučeníckou smrťou z rúk komunistických povstalcov. Dlhé mesiace neúspechu a neistoty Xyooja boli korunované víťazstvom.

Bl. Lindalva Justo de Oliveira (1953-1993) bola Brazílčanka, ktorá roky putovala za svojím životným cieľom. Istý čas bola opatrovateľkou, potom sa nasťahovala k bratovi, aby pomáhala s výchovou jeho detí. Nakoniec (vo svojich 26 rokoch) získala diplom ako administratívna asistentka a desaťročie strávila prechádzaním z jedného málo plateného zákazníckeho servisu do druhého. Istý čas pracovala v obchode s odevmi a neskôr ako pokladníčka na čerpacej stanici. Nakoniec rozlíšila povolanie u Dcér lásky a vstúpila tu vo svojich 35 rokoch. Žila tu ako rehoľná sestra iba štyri roky. Zomrela počas pokusu o sexuálne napadnutie narušeným obyvateľom domova dôchodcov, kde slúžila.

zdroj: Aleteia

Tip na knihu: Zbavte sa hnevu a stresu!, Svätá Monika: Moc vytrvalej modlitby, Svätý Gabriel Possenti, 14 svätých pomocníkov, František Saleský: Posol Božej múdrosti. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.