Anthony Fuina z Long Island je živý zázrak. Svoje vyliečenie z rakoviny v roku 1997 pripisuje príhovoru Pátra Pia. Odvtedy sa odovzdal od služby Krista a privádza k nemu iných. Robí to preňho charakteristickým spôsobom, prostredníctvom Pátra Pia.

Keď našli Antonymu nádor v hrubom čreve, chirurgicky mu polovicu odstránili a odobrali vzorky na biopsiu. V strachu očakával výsledky niekoľko dní. Telefón zazvonil, ale nebol to jeho doktor. Bol to realitný agent, ktorý požiadal Anthonyho, aby priniesol kľúče od domu, ktorý chceli ukázať potenciálnym kupcom. Odpovedal áno, dúfajúc, že mu lekár volať nebude.

Anthony spomína:

Bol daždivý deň. Keď som približoval k semaforu, zbadal som postavu, ktorá z diaľky na mňa kývala. Muž podišiel k autu a povedal mi: “Prosím! Zavezte ma na Jerusalem Avenue a Hicksville Road.” Dodal pritom, že takmer celé ráno čakal na to, kým ho tam niekto hodí. Nikdy som nebral stopárov, ale teraz mnou prišiel nejaký pocit nadšenia. Povedal tomuto stopárovi, fúzatému mužovi oblečenému v bielej pekárskej uniforme, aby nasadol. Cítil som okamžitú sympatiu s týmto mužom, o ktorom som ale nič nevedel.

Hneď ako nasadol, povedal, že som dobrý človek, keď som odložil schôdzku a namiesto toho som ho odviezol, kam ma požiadal. Povedal mi, že cítil môj strach z choroby, ktorú som prežíval. Bol som ohromený. Povedal som mu, že som podstúpil chirurgický zákrok – odstránili mi časť nádoru a že úzkostlivo čakám na výsledky. Cítil som ohromujúci pocit pokoja od tohto muža sediaceho vedľa mňa. Spýtal sa ma, či by mohol položiť svoju ruku na miesto, kde ma operovali a modliť sa za mňa. Začal sa modliť v nejakom jazyku. Pocit, ktorý prešiel mojím telom, bol tak neuveriteľne intenzívny a zázračný, že som cítil, ako mi stoja chlpy na tele.

Zvolal som: “Bože môj, nemôžem tomu veriť, nemôžem sa dočkať, kým to nepoviem svojej žene.” Elektrina, ktorá prenikla mojím telom cez jeho ruku, bola neuveriteľná. Povedal mi: “Ste uzdravený! Ste uzdravený skrze Ducha Svätého, ktorý na vás zostúpil!”

Bol som otrasený v úžase. Spýtal som sa so strachom v hlase: “Kto ste?” Povedal mi, že je Božím služobníkom. Ostal som bez slova úplne ohromený. Keď sme došli do cieľa, opäť mi povedal, že som bol uzdravený a že by som mal chodiť na modlitby a sväté omše za uzdravenie, kedykoľvek sa mi dá, aby som sa mohol modliť za tých, ktorí to potrebujú. Keď vyšiel z auta, poďakoval som za jeho modlitby a povedal mu, aby bol opatrný, keď bude prechádzať cez ulicu. Dostal sa na druhú stranu a zamával mi na rozlúčku. Svetlo na semafore sa zmenilo a ja som sa pokúsil ešte raz pozrieť na toho úžasného muža, ale keď som sa tým smerom pozrel, bol preč. Strhol som volant doprava a hľadal som ho v zrkadle, no bol preč. Kde mohol tento človek odísť?

Išiel som späť domov v neutíchajúcej eufórii, ktorá zostala vo mne po celý deň a večer. Nemohol som sa dočkať, kým rozpoviem všetko svojej manželke Barbare a mojej rodine.

Správa z biopsie bola kompletná a doktor Ferrara ma s radosťou informoval, že nádor bol benígny (negatívny), ale tak či tak musia odstrániť jeho zvyšok. Vyskočil som od radosti … Moja rodina bola ako v extáze, lebo nemohli uveriť tomu, čo som im hovoril. Ten večer som sa prebudil s pocitom akéhosi sťahovania, ktorý som pociťoval ako sťahy v oblasti chirurgického rezu. Moja žena sa ma spýtala, čo sa deje. Povedala som jej, že je to skoro ako by niekto odstraňoval zbytok môjho nádoru.

Počas chirurgického zákroku zameraného na odstránenie druhej polovice nádoru lekár zistil, že nebolo čo odstraňovať! Doktor bol šokovaný, ale Anthony vedel, že bol uzdravený prostredníctvom príhovoru Pátra Pia. Pravidelne chodil na kontrolu. V roku 2000 sa zistilo, že rakovina sa vrátila – štvrtá fáza:

Kvôli dcére, ktorá sa mala vydávať nasledujúci týždeň, som sa modlil som k Bohu za silu. Moja rodina znovu prežívala nočnú moru. Tentokrát to bolo hrozivejšie a riskantnejšie.

Moja dcéra Stacey sa vrátila domov a podala mi kartu s obrázkom muža. Pozrel som naň a moje telo naplnilo teplo. “Odkiaľ máš tento obrázok? Musíš mi to povedať! To je on! Toto je ten človek, ktorého som vtedy vzal autom. Pred troma rokmi ma požehnal, modlil sa nado mnou a povedal mi, že som bol uzdravený!” Dcéra mi odpovedala: “Ocko! Tento muž je už mŕtvy.” Povedal som, že to nie je nemožné. Trval som na svojom: “To je ten muž, ktorý so mnou sedel v aute.“

Odišla do kostola, aby sa za mňa pomodlila, potom sa zastavila u našich priateľov, Palazzovcov, ktorí jej dali onú kartičku s Pátrom Piom. Rodina jej povedala, že sa musím pridŕžať tohto obrázku. Obaja sme plakali a povedala, že si naštuduje viac o Pátrovi Piovi. Našiel som svojho priateľa, ktorého som viezol autom pred tromi rokmi! ÁNO! Bol to Páter Pio! Bol tam, aby mi pomohol, a viem, že je tu, aby mi pomohol. Páter Pio je všade okolo mňa.

Modlitby mojich priateľov – kňazov, rehoľníčiek a Kolumbovi Rytieri (najväčšie katolícke bratstvo na svete) začali vylievať svoje modlitby na mňa. Sila tejto modlitby mi umožnila menej sa báť. Začal som chemoterapiu a ožarovanie. Moja dcéra povedala rodine Palozzových, ako mi padla sánka, keď mi dala fotku Pátra Pia. Pozvali nás do svojho domu na požehnanie s krížom a medailou Pátra Pia. Zažil som znova ten energizujúci pocit a opäť mi stáli všetky chlpy na chrbte. Páter Pio bol v našich myšlienkach, v našich modlitbách a vedľa mňa, aj keď to bolo najťažšie obdobie v mojom živote. Modlil som sa k Piovi, aby zničil rakovinové bunky v mojom tele. Predstavoval som si, ako všetky miznú.

Mám pocit, že to bol spôsob, akým ma Pio uisťoval, že všetko bude v poriadku. Po endoskopickom zákroku som sa prebudil a videl som moju ženu plakať. Pomyslel som si: “Drahý Bože, nedovoľ, aby to bola zlá správa.” Lekár, ktorý mal zmätenú, no šťastnú tvár mi povedal tú veľkú správu: “Je to preč! Žiadna rakovina tam nie je!” Nevedel som to pochopiť okamžite, pretože som bol stále pod vplyvom sedatív. “Ste šťastný človek,” povedal lekár. Obaja – ja aj moja žena – sme začali plakať od šťastia.

Viem, kto ma vyliečil a kto bol zodpovedný za tento úspech! Nikdy ma neopustil napriek mnohým utrpeniam. Bol tu vždy pre mňa a so mnou. Mojím liekom je Páter Pio! Zmenil môj život navždy. Páter Pio je svätá duša, ktorá si zaslúži titul pravého svätca. Páter Pio, prijmi ĎAKUJEM od mojej rodiny a odo mňa! Prosím, neodvracaj zrak od mojej rodiny a odo mňa, pretože budem naďalej na teba pozerať ako na môjho “pátra”.

Anthony a jeho žena sa zúčastnili kanonizácie Pátra Pia v roku 2002. V súčasnosti je jeho rodina odhodlaná rozprávať iným o Božej láske a o mocnom príhovore Pátra Pia. Pod sochou svätca píšu mená tých, ktorí prosia o príhovor sv. Pia. Sú medzi nimi rodičia detí s leukémiou, starší chorí, ľudia s rozbitými manželstvami, závislosťami či rakovinou. Založil nadáciu na pomoc deťom s rakovinou, The Padre Pio Miracle Foundation. V ich farnosti vykonávajú mesačnú modlitbovú skupinu a Anthony s radosťou šíri svoje svedectvá všade tam, kde ho pozvú.

“A to je dôvod, prečo sme tu: aby sme boli Kristovými učeníkmi. Musíme všetkým o ňom hovoriť! Pamätajte, že všetky zázraky sú darmi od Boha.”

Tip na knihu: 365 dní s Pátrom Piom, Modlitby za uzdravenie a oslobodenie rodín, Uzdravený mocou Ježiša