Odpoveď má korene v minulosti a oplýva bohatou symbolikou. Ako odpoveď na Ježišov príkaz “toto robte na moju pamiatku“, katolícka cirkev neustále slávi eucharistickú slávnosť chleba a vína, a to už takmer 2000 rokov.

Cirkev však od samého začiatku učí, že chlieb a víno použité pri slávení musia spĺňať určité podmienky, aby sa uskutočnil zázrak transsubstanciácie, teda autentického premenenia (prostredníctvom moci Boha) chleba a vína v Telo, Krvi, dušu a božstvo Ježiša Krista.

Zatiaľ čo latinský obrad používa nekvasený chlieb už mnoho storočí, východný obrad môže používať kvasený chlieb. Začiatky môžeme nájsť už v prvých storočiach cirkvi, keď kvasený chlieb bol bežnejšie používaný v Eucharistii tak na východe, ako aj na západe.

Vo východnej tradícii kvasený chlieb predstavuje zmŕtvychvstanie Ježiša. Už v prvopočiatkoch sa nazdávali, že nie je nevyhnutné priamo napodobňovať Poslednú večeru (niektorí učitelia stále diskutujú o tom, aký typ chleba Ježiš použil v čase, keď ustanovil Eucharistiu). Veria, že Eucharistia je oveľa viac ako len napodobenie Poslednej večere. Veria, že predsatvuje spojenie s nebeskou hostinou.

Pre potreby omše si sa mi farníci vyrábali chlieb aj víno, ktoré potom obetovali v ofertóriu (rímsky obrad udržiava zvyšok tejto tradície). Mnohé východné obrady pokračujú v tejto tradícii tým, že jeden člen farnosti pripravuje eucharistický chlieb nazývaný prosfora.

Typ použitého kysnutého chleba je veľmi jednoduchý. Obsahuje pšeničnú múčku, droždie, soľ a vodu. To zodpovedá Kódexu kanonického práva pre východné cirkvi, ktorý hovorí: “V Božskej liturgii sú ponúkané posvätné dary chlieb vyrobený z čistej pšenice a prírodné víno z hrozna, obe bez poškodenia.

Mnohí, ktorí pripravujú tento typ chleba, sa najprv vyspovedajú a od rána postia. Neexistujú žiadne konkrétne modlitby, ktoré by sa mali modliť pri pečení tohto chleba. Niektorí sa modlia žalmy alebo Ježišovu modlitbu pred a počas procesu.

Ďalšou bežnou črtou tohto chleba je pečať alebo pečiatka. Použije sa ešte predtým, než sa chlieb upečie. Podľa kláštora Mount Athos v Grécku je v tomto procese bohatá symbolika.

Prosfora sa skladá z dvoch oddelených kruhových kúskov kvaseného cesta umiestnenými jeden na druhom a pečenými dohromady, aby vytvorili jeden bochník. Tento dvojitý bochník predstavuje dve charakteristiky Krista: ľudskú a božskú. Pred pečením sa každá prosfora orazí pečaťou v tvare kríža a s gréckymi písmenami IC XC NIKA (“Ježiš Kristus víťazí.”) okolo.

Počas Božskej liturgie je chlieb delený zvláštným spôsobom. Na prosfore sa zapečie pečať (sfragida) so zvláštnym tvarom. Počas Eucharistie vykoná kňaz tzv. proskomídiu, v ktorej najskôr vyreže stred vyrazeného tvaru s písmenami IC, XC, NIKA (“Ježiš Kristus víťazí”). Chlieb sa premení na Kristovo telom (Baránka). Potom na ľavej strane odreže veľký trojuholník na počesť Panny Márie a deväť malých trojuholníkov na pravej strane ako pripomienka anjelov, prorokov, apoštolov, svätých otcov a prelátov, mučeníkov, asketikov, Joachima a Anny a všetkých svätých vrátane svätého zo dňa, keď sa liturgia slávi. Posledné kusy sú malé štvorčeky ako pamiatka na konkrétne mená žijúcich a mŕtvych.

Tip na knihu: 100 modlitieb k adorácii, 21 spôsobov adorácie, Duša Kristova, posväť ma. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.