V apoštolskom vyznaní viery sa môžeme stretnúť so slovami “umrel a bol pochovaný. Zostúpil k zosnulým. (v inej verzii “zostúpil do pekiel”). V týchto slovám vnímame, že pravda vyjadrená v jednoduchej myšlienke je šokujúca: áno, Cirkev učí, že Kristus šiel do pekla. Prečo Cirkev vyznáva takúto vec? Zdá sa to úplne škandalózne. Ale aj to je skutočnosť kríža, nehovoriac o samotnom vtelení. Tak či tak: prečo sme názoru, že Kristus zostúpil do pekla?

Základná odpoveď, prečo tak Kristus urobil, je, aby prežil naše padnutie a hriešnosť v plnosti. To znamená, že jeho smrť na kríži bola skutočnou smrťou. A v smrti sú naše telá oddelené od našich duší. Takže zatiaľ čo Jeho telo odpočívalo v hrobe, jeho ľudská duša zostúpila do pekla – avšak bola stále spojená so svojou božskosťou.

Zostup do pekla priniesol ďalšie výhody. Počas oných troch dní potvrdil Kristus slová evanjelia. Ako sa hovorí v Petrovom liste “V ňom prišiel a kázal aj duchom, čo boli vo väzení.” (1Pt 3,19). Ale Kristus bol taktiež aj na záchrannej misii: Cirkevná tradícia tvrdí, že zachránil svätých otcov od limba na okraji pekla a priviedol ich do neba. Aj toto tvrdenie je biblicky zakotvené v Písme. (napr. Ef 4)

Rovnako ako vo všetkých aspektoch utrpenia nebolo Kristovo zostúpenie do pekla len historickou udalosťou. Je to tiež niečo, čo ovplyvňuje naše životy do súčasnosti – napr. jeho posledný výdych na kríži, alebo prebodnutie boku.

Ako katolíci veríme, že Kristus urobil viac, ako len zaplatil za naše hriechy. Dal nám schopnosť niesť vlastné kríže, aby sme spolu s ním zomierali a mohli tiež znovu vstať. Z tohto dôvodu sme povolaní zjednotiť naše utrpenia vo vlastnom kríži. Ježiš Kristus sám povedal: “Poďte ku mne, všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.” (Mt 11,28). Kristus teda prichádza aj k nám a utešuje nás tým, že sa zásadne prejavuje v našom vlastnom utrpení.

Náuka zostupu do pekla nám dáva istotu, že neexistuje žiadna tma, žiadne utrpenie, žiadna hrôza a žiadny strach, ktorého by sa Kristus nedotkol. Ako povedal pápež Benedikt XVI. v knihe Úvod do kresťanstva: “Táto časť nás utvrdzuje, že Kristus prešiel bránou našej poslednej osamelosti, aby vo svojom utrpení zostúpil do priepasti nášho opustenia. On je tam, kde nás už nikdy nedosiahne žiaden hlas.“

Kristovo zostúpenie do pekla nám ukazuje, že Jeho slová nás predchádzajú a dotýkajú sa nás aj v chvíľach nášho najhlbšieho zúfalstva. Žalm 139 nás učí, že aj keby sme sa snažili, nebudeme môcť uniknúť jeho prítomnosti:

Obklopuješ ma spredu i zozadu a kladieš na mňa svoju ruku.
Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť.
Kam môžem ujsť pred tvojím duchom a kam utiecť pred tvojou tvárou?
Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.

Ale počas zostúpenia sa stalo niečo nádherné. Tradičná doktrína tvrdí, že zostup bol slávnou udalosťou. Tradičné ikony a fresky, ktoré zobrazujú Ježiša, majú tendenciu ho zobraziť nie na kríži, ale v pozícii nositeľa kríža vo forme akejsi trofeje. Rozbíja bránu pekla, šliape po Satanovi a vyzdvihuje Adama a Evu z temnoty hrobu. V jednom tradičnom obraze je Kristus obklopený bielou žiarou. V ďalšej maľbe ho obklopuje svetlo sveta a zasahuje až do tmy pekla. Táto perspektíva je potvrdená v liste Efezanom v 4. kapitole, kde sa hovorí, že výstup bol predurčený na zostup – čo definuje vzostup z hľadiska zostupu. Preto sa tu hovorí: “Preto hovorí: ‘Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ľuďom dal dary.’ A čo iné znamená to ‘vystúpil, ako že aj zostúpil do nižších častí zeme? Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil ponad všetky nebesia, aby naplnil všetko.“

Čo znamená “vystúpil”, okrem toho, že tiež zostúpil do nižších častí zeme? Ten, kto zostúpil, je aj ten, ktorý vystúpil ďaleko nad všetky nebesá, aby mohol všetko naplniť. V gréckej tradícii je Kristov zostup do pekla známy ako Anastasis, čo znamená vzkriesenie. Môže sa to javiť ako oxymoron, keďže zvyčajne myslíme na zmŕtvychvstanie, ktoré sa udialo na tretí deň. Ale tento pojem hovorí z hlbokej pravdy: Kristovo zmŕtvychvstanie totiž začína v pekle.

Toto je teda konečná útecha učenia Cirkvi o zostúpení do pekla. Zdroj všetkých našich nádejí má svoje korene hlboko v krajine zúfalstva. Jeden tradičný pohľad na peklo hovorí, že je to miesto, kde sú všetci, ktorí doň vstupujú, obratí o nádej. Je to preto, že peklo je definované ako absencia Božej prítomnosti – akýsi protiklad k tomu, čo je nebeské.

A predsa – Boh šiel do pekla. Vďaka Kristovi neexistuje priepasť tak široká alebo zúfalstvo tak hlboké na to, aby nás Božia láska nedosiahla. To je trvalý význam Jeho zostupu do pekiel.

Tip na knihu: Štyri posledné veci, Keď zomrie náš milovaný, Útecha verných duší v očistci. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.