Posolstvo svätej Rafky podľa Jána Pavla II.
Dňa 10. júna 2001 pri príležitosti Rafkinho svätorečenia svätý Ján Pavol II. sprostredkoval svetu jadro posolstva sestry Rafky: „Svätorečením blahoslavenej Rafky Ar-Rayesovej Cirkev vyzdvihuje najmä tajomstvo lásky dávanej a prijímanej na Božiu slávu a spásu sveta. Táto mníška z Rádu libanonských maronitov túžila milovať a dávať život za svojich blížnych. Uprostred utrpenia, ktoré na ňu v priebehu posledných dvadsiatich deviatich rokov jej života neprestajne doliehalo, svätá Rafka ustavične prejavovala veľkodušnú a horlivú lásku zameranú na spásu svojich blížnych. Svoju silu čerpala zo spojenia s ukrižovaným Kristom, čo ju robilo schopnou dobrovoľne prijímať a milovať utrpenie – spoľahlivú cestu k svätosti. Nech svätá Rafka bedlí nad všetkými tými, ktorí dôverne poznajú utrpenie, osobitne nad národmi Blízkeho východu, ktoré toľko trpia pre ničivú a jalovú špirálu násilia! Na jej príhovor prosme Pána, aby otvoril ľudské srdcia pre trpezlivé hľadanie nových ciest pokoja, a tak urýchlil príchod dňa zmierenia a svornosti.“
Posolstvo svätej Rafky podľa patriarchu Sfeira
Maronitský patriarcha kardinál Nasrallah Sfeir počas vigílie kanonizácie sestry Rafky okomentoval jej posolstvo pre vatikánsku tlačovú agentúru Fides týmito slovami: „Život tejto libanonskej svätice odráža životné osudy celého maronitského spoločenstva poznačené utrpením a bolesťou a pozýva nás, aby sme prekonali aktuálne ťažkosti. Počas svojho života Rafka zakúsila mnohé súženia, okrem iného sa stala svedkom masakrov v Choufe, ktoré sa tu odohrali v roku 1860. Na vlastnej koži zažila, a nie raz, strasti núteného exodu z jedného regiónu do druhého. Išlo o také isté trápenia, aké už niekoľko rokov zažíva aj súčasný libanonský národ. Táto skutočnosť ho podnecuje, aby v Rafkinej svätosti našiel povzbudenie s dôverou prekonávať náročné životné situácie a osvojovať si výzvu svätého Pavla, aby sme podľa vzoru Ježiša Krista obetovali svoje trápenia za spásu sveta.“
Posolstvo svätej Rafky a náuka svätého Tomáša Akvinského
Svedectvo svätej Rafky je v dokonalej zhode s náukou svätého Tomáša Akvinského. Anjelský doktor totiž tvrdí, že existujú štyri spôsoby, ktorými nás Boh oslobodzuje od zla.
Prvý spočíva v tom, že človeka ušetrí od skúšky, v ktorej by nedokázal obstáť. Nejde tu teda o odstránenie zla, ale o akt milosrdenstva, ktorým sa mu zabraňuje, aby vôbec povstalo. Pri druhom spôsobe Boh oslobodzuje človeka od zla tým, že ho obdarúva svojou útechou, ktorá mu dáva silu znášať ho. Oslobodenie tu spočíva v tom, že Boh zabráni, aby zlo dosiahlo takú intenzitu, že sa stane skúškou presahujúcou sily daného človeka a podnecujúcou ho k vzbure voči jeho Stvoriteľovi.
Po tretie, Boh oslobodzuje človeka od zla tak, že ho zahrnie svojimi dobrodeniami, a tým oslabí jeho klamlivú príťažlivosť.
Napokon Boh oslobodzuje človeka od zla tak, že z neho vyťaží nejaké dobro. K takémuto oslobodeniu dochádza vtedy, keď človek trpezlivo znáša skúšky v spojení s Kristovým krížom. Čnosti rastú vďaka dobru, len jedna z nich – trpezlivosť – potrebuje na svoj rast zlé veci. Človek, ktorý si osvojí čnosť trpezlivosti v skúškach, dokáže si zachovať pokoj vo všetkých situáciách, priaznivých i nepriaznivých, a stane sa podobným Bohu, ktorý je nad všetkým, takže mu nemôže uškodiť ani zdar, ani protivenstvá. Táto náuka našla svoje dokonalé stelesnenie v svätej Rafke.
Počas jej pozemského života Ježiš oslobodil a uzdravil veľa ľudí. Nežiadal teda od všetkých, aby niesli svoj kríž. Podobne aj dnes pokračuje v uzdravovaní mnohých chorých, k čomu ho mocne podnecuje príhovor svätice, ktorá nežne objala jeho kríž tým, že s hrdinskou silou znášala svoju dlhotrvajúcu chorobu.
Tento úryvok pochádza z knihy Svätá Rafka: Kvet Libanonu, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.
