Tak sme sa dočkali. Štedrý deň už klope na dvere. Možno ešte balíš zatúlané darčeky, ozdobuješ poslednú várku koláčikov a nadšene očakávaš čas radosti a veselosti strávený s  rodinou a priateľmi. Teším sa spolu s tebou. A predsa nás dnes čaká kapitola o najčernejšom dni ľudskej histórie: o Ježišovom ukrižovaní. Možno si v pokušení tento deň preskočiť a nechať si ho na inokedy – skús však urobiť pravý opak. Zahĺb sa do čítania. To, čo Ježiš vykonal, vykonal pre teba. Jeho víťazstvo je aj tvojím víťazstvom.

Nemožno naplno pochopiť slobodu, ktorú nám Ježiš vydobyl, kým neporozumieme hĺbke nášho zajatia. Preto sa skús na chvíľu zamyslieť. Spomeň si, kým si bol a aký si bol pred tým, než ťa Ježiš prvýkrát zachránil. Uvažuj o zázraku svojej spásy.

Len sa pozrite na svoje povolanie, bratia, že tu niet veľa múdrych podľa tela ani veľa mocných, ani veľa urodzených; ale čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných; čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, aby sa pred Bohom nik nevystatoval. (1 Kor 1, 26 – 29)

V tomto vianočnom období môžeš Bohu ponúknuť jeden z najkrajších darčekov – svoj čas a pozornosť. Zamysli sa, ako veľmi ťa zmenilo Kristovo pôsobenie. Predstav si svoj život bez jeho zázračných zásahov, ktoré ťa toľkokrát zachránili. Keď si predstavím, aký sebecký a neistý by bol môj život, keby nebol plný Kristovho spásneho a  zušľachťujúceho dotyku, až ma striasa. Ako zmenil živý Kristov príbeh tvoje vnútro?

Pýtaš sa na mňa? Už ma toľko neovláda neistota. Mám trošku vyššie sebavedomie, a predsa som omnoho pokornejšia (Boh ma pokore učí zas a  znova, ale nikdy ma nezahanbuje). Už ma toľko nepremáha strach z  vecí, ktoré ma kedysi desili, pretože som dokonalejšie spoznala Otcovu lásku, a tá priniesla mojej duši nádherný pocit istoty. Už nie som sebec, akým som bývala – naučila som sa štedrosti, pretože viem, že Božie sýpky prekypujú a kto štedro seje, štedro bude aj žať (pozri 2 Kor 9, 6 – 13). Vždy sa snažím myslieť najprv na druhých. Skôr než do môjho života vstúpil Kristus, videla som iba seba, svoje hriechy a slabosti. Už som to raz povedala, ale poviem to znova: trvalo mi dlho, kým som zistila, že neistota je len iný druh sebectva. Teraz som viac odkázaná na Otca a omnoho menej na vlastné snahy niečo dokázať, dosiahnuť či vybojovať. To Boh určuje, kým sme. Utvára nás, odpúšťa nám a pôsobí v nás. Na pleciach má toho naloženého omnoho viac než ja – to viem a viem, že je to pravda. Takisto som zistila, že v poslednom čase omnoho viac premýšľam o večnosti. Uspokojenie svojich najhlbších túžob už nehľadám na tomto svete. Moja viera v zázračnú Božiu moc je väčšia než strach z nepriateľovej snahy všetko zničiť. Viem, že to nie je vyrovnaný boj. Ježiš predsa nemá rovnocenného súpera. Je Kráľom. Nepriateľ bol stvorený, takže má svoje hranice. Preto sa teraz častejšie teším z Otcovej lásky a už sa toľko nebojím nepriateľovho vplyvu. Zmenila som sa aj po iných stránkach – nie vlastným pričinením, ale vďaka zázračnému Božiemu pôsobeniu v mojom vnútri. A čo ty? Nájdeš si chvíľu, aby si si sadol a zamyslel sa nad tým, čo v tebe a vďaka tebe Boh dosiahol?

Daj Bohu tieto Vianoce to najcennejšie. Žasni nad tým, že ťa zachránil, ako ťa zachránil a čo to znamená pre tvoju budúcnosť a terajší život. Keď sa nad tým zamyslíš, zistíš, že je to naozaj zázrak. A teraz nehovorím obrazne – Boh sa načiahol z neba, vytiahol ťa z  kráľovstva temnoty a  priviedol ťa do kráľovstva svojho Syna, ktorý ťa vykúpil vlastným životom. Aký nádherný zázrak. Odpustil ti všetky hriechy. Vzal satanovi nárok na tvoj život. Naplnil ťa svojím Duchom. Upevnil tvoje miesto vo večnosti. Si v Kristovi a Kristus je v tebe. Zastav sa na chvíľu, nech ťa táto myšlienka presiakne. Duch Svätý sa v tebe zabýval a neprestajne v tebe pôsobí, aby zmenil a vykúpil tvoje srdce. Si jedným z pokladov samotného Boha. Jeho kráľovstvo prichádza na túto zem aj tvojím pričinením. Len si to predstav…

… a aby ste mocou jeho slávy upevnení všetkou silou boli veľmi trpezliví a vytrvalí a s radosťou vzdávali vďaky Otcovi, ktorý vás urobil súcimi mať účasť na podiele svätých vo svetle. On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna, v ktorom máme vykúpenie, odpustenie hriechov. (Kol 1, 11 – 14)

Keď Ježišovo doráňané telo viselo na kríži, spadla z neho kvapka krvi a zem sa zachvela. Slnko sa zatmelo. Chrámová opona sa roztrhla. Peklo sa otriaslo v základoch. Zlí duchovia na toto veľké odhalenie neboli pripravení. Mysleli si, že zvíťazili. Mýlili sa.

Ježiš nám pred svojou smrťou na kríži dal sväté prijímanie, pretože ako ľudia zvyčajne zabúdame na zázračnú podstatu Kristovej obety, ktorá otriasla zemou. Nechce, aby sme na jeho utrpenie spomínali len preto, aby sme mali výčitky svedomia z jeho trápenia. Práve naopak – chce, aby sme si pamätali cenu, ktorú zaplatil, aby sme jasnejšie chápali, že sme slobodní, milovaní a zachránení. Ježiš vykúpil našu slobodu svojou predrahou krvou.

Sloboda a odpustenie nie sú podmienené pocitom slobody či dostatočným výkonom. Až keď nás Syn vyslobodí, budeme naozaj slobodní (pozri Jn 8, 36).

Tento úryvok pochádza z knihy Pripravte mu miesto, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.