Kresťanstvo sa šírilo a čoskoro sa celý Východ hlásil ku Kristovej viere. Ľudia prichádzali zo všetkých kútov sveta a chceli sa dať pokrstiť. Bojazliví a vystrašení kresťania, ktorí sa doteraz neodvážili verejne vyznávať svoju vieru, sa otvorene hlásili ku Kristovi. Konštantín sa snažil o obnovenie zbúraných chrámov, pretože tie, ktoré stáli, už nepostačovali davom nových veriacich. Začali sa stavať iné, väčšie a priestrannejšie chrámy, ktoré boli svedkami zbožnosti samotného zakladateľa.
Obnova kresťanstva na Východe trvala päť mesiacov. Dňa 8. marca roku 324 Konštantín prišiel do Solúna. Zostáva záhadou, prečo sa týmto dňom jeho stopy strácajú z chodníka histórie. V žiadnej hodnovernej listine sa nespomína, kde zotrvával až do konca roka. Baronius tvrdí, že bol v Ríme a tento rok bol pre Konštantína najslávnejší. Hovorí sa, že v tomto roku sa dal Konštantín pokrstiť, hoci Eusebios to zásadne popiera.
Konštantín opustil Východ. Na tele sa mu objavili príznaky malomocenstva. Táto správa potešila Faustu, dcéru Maximiána, ktorá bola podľa otcovho vzoru stále fanatickou pohankou. Zázraky, ktoré svedčili o pravde jej manžela, nijako nevyvrátili jej staré názory a predsudky voči kresťanstvu. Čím viac si ľudia vážili Helenu a jej vplyv na Konštantína, tým viac sa Fausta cítila ponižovaná. Choroba spôsobovala Konštantínovi veľkú úzkosť. Vedomosti lekárov ju nedokázali zastaviť a choroba sa zo dňa na deň zhoršovala. Konštantín premýšľal o bývalých cisároch a záhadných chorobách, ktoré trápili ich ducha. Obracal sa k Bohu, ktorý ho veľakrát vytrhol z veľkých nebezpečenstiev, avšak Pán od neho akoby odvrátil sluch. Jeho dušu zvieral nepokoj, úzkosti a neistota, či to predsa len nie je trest za to, že opustil pohanských bohov. Tieto myšlienky mu našepkávala Fausta a on sa neubránil pochybnostiam.
Konštantín prišiel do Ríma, kde doposiaľ verejne prinášali obete pohanským bohom. Jeho prítomnosť spôsobila nový rozruch v modloslužobníctve. Rím sa stále klaňal antickým bohom a ani krv hekatomb
nestačila na ich uzmierenie. V Konštantínovi videli nástroj cudzieho božstva, ktoré sa usiloval pretlačiť na úkor domácich božstiev. Bez nového ediktu sa v Ríme opäť začalo prenasledovanie kresťanov. Pápež Silvester bol nútený ukryť sa, preto odišiel z Lateránskeho paláca do jaskyne v kopcoch. Veriaci sa pripravovali na mučenícku smrť.
Helena bola opustená, zbavená všetkej moci. So zlomeným srdcom sa dívala na trosky svojho diela. Po prvýkrát sa jej syn vyhýbal a odmietal si vypočuť radu. Pre jej materinské srdce to bola veľká rana. Helenina nádej bola v skúškach utrpenia ešte silnejšia. Vedela, že matkine slzy bývajú zadosťučinením za synove hriechy. Modlila sa a ronila slzy nad svojím synom.
Konštantínov stav sa každým dňom zhoršoval. Netrpelo však len jeho telo zmietané malomocenstvom, ale aj duša sužovaná úzkosťou. Božia milosť práve takto chcela uskutočniť svoje dielo. Konštantín márne hľadal miesto, kde by sa skryl pred hrôzami, ktoré naňho doliehali. Opýtal sa pohanských kňazov, či nemajú svätenú vodu, ktorá by účinne očistila jeho telo a ukončila trápenie duše. Lekári mu poradili pripraviť si kúpeľ z teplej krvi nevinných dievčat – ten ho vraj uzdraví. Konštantín vošiel do paláca, ale keď počul plač a vzlykanie matiek, ktorých deti mali byť zavraždené, nedopustil tento hrozný zločin. Prebudilo sa v ňom kresťanské svedomie a zvíťazila ľudskosť. Deti vrátil matkám, ktoré mu žehnali a veľmi ďakovali.
Táto správa Helenu povzbudila. Konštantínove uši sa otvorili pre iné slová, než boli povery pohanských kňazov a jeho zrak sa obrátil k nebu, aby mu bol Pán opäť milostivý a odpustil mu jeho previnenia. V tú noc mal Konštantín videnie. Zjavili sa mu svätí apoštoli Peter a Pavol a prikázali mu, aby dal zavolať pápeža Silvestra a poslúchol ho vo všetkom, čo mu prikáže.
Pápež Silvester zostúpil z vrchov a vybral sa do Ríma presvedčený, že kráča v ústrety mučeníckej smrti. Biskupi, ktorí nedávno utiekli z mesta, sa na pokyn svätej Heleny opäť vrátili na cisársky dvor. Cisárovi predpísali kúpeľ, ktorý pohanskí kňazi nepoznali a ktorý dokázal zotrieť zločiny z duše a vyliečiť i vrahov. Sviatosť svätého krstu. Pápež predpísal cisárovi a všetkým veriacim v Ríme sedemdňový pôst. V deň pred krstom sa konali prípravy v Lateránskom paláci. Svätila sa voda, ktorá mala Konštantínovi slúžiť na obrodenie a uzdravenie. V nedeľu ráno cisár pokorne sklonil hlavu, aby mu na ňu pápež Silvester mohol vyliať svätenú vodu. Konštantínovi sa ukázal Kristus, ožiarený nebeským svetlom. Cisárova duša pookriala vo svätom pokoji a telo sa zbavilo malomocenstva. V ten istý deň množstvo Rimanov a panstvo z cisárskeho dvora prijalo svätý krst. Cisárovná Helena prelievala slzy radosti a vzdávala vrúcne vďaky Pánovi, že jej doprial dočkať sa toho šťastného dňa.
Tento úryvok pochádza z knihy Svätá Helena: Matka veľkého cisára, objaviteľka Kristovho kríža, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.
