Často cestujem za prácou a stravovanie v reštauráciách ma zvykne omrzieť. Keď konečne dorazím domov, je len jedno miesto, kde sa chcem najesť: za naším kuchynským stolom. Ale kým som preč, Corlette má plné ruky práce s chodom našej rodiny, takže keď sa vrátim, rada sa stravuje kdekoľvek, len nie doma!

V začiatkoch nášho manželstva viedli naše rozdielne túžby o tom, kde sa najesť, až k neuveriteľne intenzívnym konfliktom. Keď ma Corlette čakala na letisku, objal som deti, pobozkal ju na líce a potom som sa jej rýchlo spýtal: „Tak čo bude na večeru?“

Niekedy odpovedala: „Ken, mala som bláznivý deň. Nemala som čas variť. Nemôžeme sa najesť niekde vonku?“ Až príliš často sa vo mne ozývalo sebectvo. S hlbokým povzdychom som jej odvetil: „Dobre, keď tak veľmi chceš. Ale bol by som rád, keby si občas myslela aj na mňa. Celé dni som bol na cestách, osamote v nudných hotelových izbách a vonku som sa stravoval trikrát denne. Už by som si rád dal domáce jedlo.“

„Ja mám myslieť na niekoho iného?!“ namietala Corlette. „Ty si sa ma ani len nespýtal, aký som mala deň. Deti boli nezvládnuteľné. Mamu som musela vziať k lekárovi. A pes ovracal celý koberec. A ty myslíš len na to, ako ti mám pripraviť úžasné jedlo.

Niekedy sa stalo, že si jeden z nás uvedomil, že sme sa ocitli na tenkom ľade, a pochopil, že je čas obrátiť rozhovor iným smerom. Avšak inokedy – musím s hanbou priznať –, sme po ňom korčuľovali, kým sme neprišli na to, ako sebecky sa správame.

Nekonečný konflikt

Nie ste unavení zo všetkých tých hádok? Konflikty sú všade vôkol nás: od našich domovov až po susedstvá, pracoviská, školy a spoločenstvá veriacich. Ako právnik a kresťanský mediátor na plný úväzok som videl zblízka tisíce konfliktov. Bol som svedkom rozvodových a opatrovníckych bitiek, susedských sporov, konaní za ublíženie na zdraví, sporov o zmluvy a cirkevných rozkolov. Ako bývalý inžinier a v súčasnosti ako vedúci zboru viem, ako rýchlo sa pracovisko môže otráviť nezhodami. Ako manžel a otec rozumiem každodenným frustráciám, ktorým rodiny doma čelia.

Keďže žijem v rovnakom svete ako vy, viem, že ste tiež pravdepodobne nedávno zažili konflikt. Možno práve teraz prežívate trápenie z neurovnaného vzťahu.

Chcem vám ponúknuť iný spôsob riešenia konfliktov, ktorý môžete používať po zvyšok svojho života. Aj keď je konflikt prítomný v každej oblasti života, videl som prichádzať pokoj aj do tých najbeznádejnejších situácií. Bol som svedkom toho, ako sa ľudia učia pracovať aj s tými najvážnejšími nezhodami a premieňajú frustráciu na príležitosť. Prekonávajú rozdelenie a tešia sa z harmónie. Ich hnev ustupuje láske, milosrdenstvu, odpusteniu, sile a múdrosti. Ako dochádza k týmto úžasným zmenám? Prostredníctvom osobitného druhu zmierovania. Toto zmierovanie spočíva v uplatňovaní evanjelia a Božích princípov riešenia každodenných problémov.

Účinný spôsob, ako reagovať na konflikty, nám Boh ponúka v Biblii.Každý z nás má prirodzený sklon sústrediť sa pri konflikte na to, čo nám urobil protivník. Lenže ak sa snažíme vyriešiť konflikt tak, že sa zameriavame len na to, čo ten druhý urobil zle, nikdy nedospejeme k skutočnému riešeniu.

Boží prístup sa začína tým, že pochopíme evanjelium – všetko, čo pre nás Ježiš Kristus vykonal na kríži. Prostredníctvom evanjelia sa k nám Boh správa mimoriadne láskavo, aj keď si to nijako nezasluhujeme. A jeho milosrdná odpoveď nám dáva silu reagovať na druhých úplne novým spôsobom. Keď pochopíme, ako radostná zvesť o Ježišovi posilňuje skutočné zmierenie, sme schopní sa začať učiť a uplatňovať Božie praktické kroky na dosiahnutie pokoja. Tieto kroky nie je ťažké objaviť. Jasne ich učí Ježiš i iní ľudia v Biblii. Boh vysvetľuje, prečo dochádza ku konfliktom a ako by sme ich mali riešiť.

Zmierovanie nie je prirodzené nikomu. Vždy je v rozpore s našimi bežnými ľudskými pudmi. Čím viac však čerpáme z Božej moci, čím viac zápasíme pomocou toho, čo nás Boh učí, a čím viac ho poslúchame, tým účinnejšie dokážeme riešiť nezhody s druhými.

Čo je konflikt?

Ku konfliktu dochádza vtedy, keď sa rozchádzate s druhou osobou v tom, čo si myslíte, chcete alebo robíte. Konflikt môže zahŕňať všetko, od malých nezhôd až po veľké spory, a môže mať za následok nielen zranené city, ale aj poškodený majetok.

Konflikt sa začína, keď nedostanete to, čo chcete. Konflikty, ktoré zažívate, nevznikajú vo vákuu. Neobjavujú sa z ničoho nič. Ak žijete v západnom svete, s najväčšou pravdepodobnosťou vás celý deň bombardujú správy, ktoré sa stopercentne týkajú vás samých. Celý život je teda o mne. Moje priania, moje želania, moje túžby a moje potreby sú oveľa dôležitejšie než čokoľvek, čo je pre vás cenné. Ak ste rodič, viete, že deti tento odkaz absorbujú celý deň. Počujú: „Mám právo na všetko, čo chcem. Mám právo mať veci podľa seba. Zaslúžim si to.“ Ak sa mi táto myšlienka – čiže to, že si zaslúžim všetko, čo chcem, a kedykoľvek to chcem –, vryje do podvedomia, budem zúriť, keď to nedostanem. A ak nedostanem to, čo chcem, môžem za to začať trestať iných. Tu sa konflikt začína. Hádam sa, pretože nedostávam to, čo chcem. Jakub vo svojom liste poukazuje na zdroj konfliktov, keď nám hovorí: „Odkiaľ sú medzi vami boje a odkiaľ rozbroje? Či nie odtiaľ – z vašich žiadostivostí, ktoré broja vo vašich údoch? Žiadostiví ste, a nemáte. Vraždíte a závidíte, a nemôžete nič dosiahnuť. Hádate sa a bojujete“ (Jak 4, 1 – 2).

Kresťania a konflikt

Ako kresťania nemôžeme pred konfliktmi utekať. Možno ste si osvojili myšlienku, že byť dobrým človekom vám pomôže vyhnúť sa veľkým stretom. Že ak sa budete snažiť konať správne veci, ľudia vás budú rešpektovať a nebudú s vami zle zaobchádzať. Alebo ste sa možno naučili, že ak sa s druhými predsa len dostanete do konfliktu, všetko sa bez námahy napraví, keď sa obrátite na Boha. No život kresťana takto nefunguje. Konfliktom sa len tak ľahko nevyhneme, pretože všetci sme produktom svojich vlastných nezriadených túžob. Všetci sme súčasťou problému a ten problém je súčasťou nás všetkých. Aj keby sme sa pokúsili stiahnuť do svojej útulnej ulity, konflikt by tam išiel s nami.

Medzi kresťanmi dochádza ku konfliktom, pretože naše hriešne ja ochotne spolupracuje s odkazmi typu „Môžem mať, čo chcem.“ Nebojujeme s tým, pretože sa nám to páči. Naša hriešna prirodzenosť nikdy nenamieta ani proti tomu najmenšiemu vonkajšiemu povzbudeniu žiť pre seba. Zisťujeme, že v sebe živíme nasledovné myšlienky: „Áno, naozaj ide len o mňa. Možno sú moje potreby zvrchované. Možno by som mal mať to, čo chcem, a moje potreby sú tým, o čo by som mal dbať. Nemôžem sa starať o to, čo chcú iní ľudia. To je ich problém.“ Tak ako všetci ostatní, aj my sme náchylní úplne sa pohrúžiť do seba a to je koreňom konfliktov.

Žiaľ, konflikty zasahujú do kresťanských vzťahov rovnako ako do všetkých ostatných ľudských vzťahov. Konflikty medzi nami prebiehajú rôznymi spôsobmi. Môže dôjsť k hlasným nezhodám, ba dokonca aj k verejným rozkolom. Alebo môže ísť o malé konflikty, akými sú napríklad klebety, očierňovanie, ohováranie, kritika, podkopávanie atď. Keď sa pracovníci našej organizácie pýtajú v cirkevných spoločenstvách, či majú medzi sebou nejaké konflikty, ľudia niekedy odpovedajú: „V žiadnom prípade. Žiadny konflikt tu nemáme.“ A tak sa pýtame: „A nejaké klebety?“ Odpovedajú: „Veľa klebiet.“ Pýtame sa teda ďalej: „A čo ohováranie?“ Prikývnu. Čoskoro ľudia začnú chápať podstatu. Sú tam hádky pre štýl vedenia chvál, dizajn budov, učebné plány a množstvo iných vecí. Kresťania čelia konfliktom ako všetci ostatní. Aj keď vidíme, akí sme krehkí a zraniteľní, nevieme, ako to napraviť.

Tento úryvok pochádza z knihy Riešenie každodenných konfliktov, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.