Pre 14-ročného chlapca bola jeho viera v Krista tým, čo jeho samého a jeho spoluhráčov zachránilo pred smrťou, keďže boli v Thajskej jaskyni uväznení takmer tri týždne.

V prvých letných dňoch roku 2018 sledoval svet so zatajeným dychom osud mladých futbalistov, ktorí boli uväznení spolu s trénerom v jaskyni v severnom Thajsku.

Podrobnosti udalosti sú už verejne známe. Dvanásť členov miestneho futbalového družstva (Moo Pa alebo „divokí kanci“) vo veku od 11 do 17 rokov vstúpili do dlhého a hlbokého komplexu jaskýň Tham Luang. Bolo to však zlé rozhodnutie, keďže platil absolútny zákaz vstupu do jaskýň počas monzúnovej sezóny (od júla do novembra). Náhle a intenzívne dažde však zaplnili jaskyne a tím, ktorý sa chcel zachrániť, sa na niekoľko dní uchýlil do jej útrob bez potravín a základných potrieb.

Viac ako tisíc ľudí z rôznych krajín sa zúčastnilo na záchranných operáciách. Medzinárodná mobilizácia – a následné mediálne šialenstvo – boli pôsobivé. Veľký dôraz sa pochopiteľne kládol na empatickú stránku situácie. Ľudia diskutovali o tom, akú úlohu zohráva budhistická meditácia, ktorú praktizoval tréner, v snahe udržať chlapcov v pokoji. Všetci sme tŕpli nad smutnou správou o osude Samanu Kunana, dobrovoľníka, ktorý zomrel počas záchranných operácií. A veľa sa hovorilo o tom, čo mohlo motivovať 11 z 12 chlapcov, aby si vykonali deväť dní noviciátu v budhistických chrámoch vo svojej provincii.

Tento prístup k popisu udalostí bol dojímavý a kultúrne poučný. Existuje však jeden mimoriadny „príbeh v príbehu“, o ktorom bolo napísané len málo alebo takmer nič. A pritom sa malo o ňom podrobne rozprávať. Je to príbeh života dvanásteho chlapca, ktorý sa nezúčastnil budhistického noviciátu. Je to identita človeka, o ktorom sa v tlači rozprávalo ako o „ne-budhistickom hráčovi“, s odkazom na meno jeho futbalového družstva alebo o niečo menej neurčito – ako o „jedinom kresťanovi v skupine“. Je to príbeh autentickej viery, ktorá sa objavila uprostred zjavne neriešiteľných ťažkostí. Je to základný detail, ktorý ponúka ďalší pohľad na pochopenie udalosti.

Adun (meno, ktoré niektoré zdroje nesprávne prepísali ako Adul) pochádza z Wa, semi-autonómnej oblasti na hranici medzi Barmou a Čínou, ktorá je známa svojím ozbrojeným konfliktom, pestovaním ópia a obchodovaním s metamfetamínmi. Spolu s rodičmi opustili vlasť, aby našli lepšiu budúcnosť v Thajsku. Vo veku sedem rokov začal navštevovať kresťanskú organizáciu Compassion (ktorá ponúka program sponzorstva detí a podporuje takmer 2 milióny bezbranných detí po celom svete). Vďaka tomu dokázal získať vynikajúce základné vzdelanie a rásť v znalostiach evanjelia.

Jeho osobná dráha bola životne dôležitá pre úspech záchranných operácií v jaskyniach Tham Luang. V skutočnosti bola úspešná aj kvôli jeho mimoriadnym jazykovým schopnostiam (vo veku 14 rokov hovorí Adun plynule anglicky, thajsky, barmsky, mandarínsky, a jazykom Wa). Britskí potápači boli schopní pochopiť presné podmienky, v ktorých sa 13 uviaznutí jaskyniari nachádzali. Pomohol definovať ich najnaliehavejšie potreby.

Jediný anglický rečník v skupine (v krajine, kde menej ako tretina obyvateľstva dokáže komunikovať týmto jazykom), sa Adun tiež postavil s jasnou mysľou a pokojom do komunikácie so svetom mimo jaskyne. Keď sa záchranárom konečne podarilo otvoriť cestu ku chlapcom, boli ohromení optimistickým úsmevom Aduna. Ukázal im svoj vnútorný pokoj, ktorý, ako sám povedal, je darom priamo od Boha.

„Táto kríza nás a všetkých kresťanov naučila dúfať a dôverovať Bohu tým, že sme sa  zjednotili v modlitbe,“ povedal reverend Decha Janepiriyaprayoon z Bangkoku. „Veríme, že Boh si použil Aduna, aby sa významným spôsobom zapojil do komunikácie v anglickom jazyku so záchranným tímom. […] Zažili sme moc modlitby. Náš modlitbový život bol obnovený a naša viera a láska boli posilnené,“ uzavrel.

Mnohé kresťanské kostoly v Thajsku, ktoré načas odložili riešenie denominačných rozdielov, sa zjednotili v modlitbe podľa slov svätého Pavla Filipanom (Flp 4,6-7)

O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.

Keď Adunovi rodičia zistili, že ich syn a ostatní chlapci žijú, ďakovali Bohu a príhovoru ich veriacich spolužiakov:

„Ďakujem moc za všetky modlitby a povzbudenie,“ povedala jeho matka plná emócií. “Ďakujem aj Bohu. Som naozaj vďačná, že našli môjho syna a všetci 13 žijú. Som tak šťastná a tak vďačná, že môžem znova vidieť svojho syna. Ďakujeme vám všetkým, ktorí ste sa modlili za nás a chlapcov a pomáhali nám. Ďakujem.„

Keď sa vrátil bezpečne a v zdraví do vonkajšieho sveta, zatiaľ čo ostatní chlapci sa zúčastnili slávnostného budhistického obradu, Adun uprednostnil cestu do svojho kostola a hovoril o prozreteľnosti v temnote tejto jaskyne:

„Do desiatej v noci sme strácali trpezlivosť, nádej, fyzickú energiu a odvahu,“ zdieľa dojmy s veriacimi Maesai Grace Church, jeho kresťanskou komunitou.

„Nemohli sme urobiť nič, čo by nám pomohlo. Jediná vec, ktorú som dokázal urobiť, bola modlitba. Modlil som sa: ‘Pane, som len chlapec, ty si všemohúci Boh a si svätý a silný. Práve teraz nemôžem nič urobiť. Ty nás môžeš zachrániť. Príď na pomoc všetkým 13 z nás.’“

Bolo to hlas skutočnej, úprimnej a autentickej viery. Adun sa potom modlil za rodinu Samana Kunana, dobrovoľníka, ktorý tragicky zomrel počas záchrannej misie. Svoje svedectvo ukončil tým, že poďakoval Bohu za svoje zázračné oslobodenie: „A potom som dokončil svoju modlitbu a poďakoval Bohu za všetko, čo sa stalo mne a mojim priateľom … všetkým 13 z nás. Ďakujem všetkým, ktorí sa modlili za mňa a celý tím. Ďakujem vám všetkým, ktorí nám pomohli, a posledné poďakovanie patrí Pánovi: Ďakujem Ti, Bože. Boh vám všetkým žehnaj.„

Cirkev tiež prevádzkuje vzdelávacie centrum pre deti, najmä tie, ktoré patria k etnickým menšinám. Učitelia (všetci dobrovoľníci) vyučujú angličtinu, barmský, mandarínsky jazyk a základy hudobnej výchovy. Deťom odovzdávajú biblické princípy lásky a solidarity. Centrum ponúka aj ubytovanie pre deti, ktorých rodičia majú osobitné pracovné ťažkosti.

„Adun je chlapec vo veku iba 14 rokov. Mal by byť schopný študovať,“ povedali vedúci organizácie. „Máme tu aj iné deti, ktoré majú podobný pôvod alebo úroveň chudoby ako Adun, a dostávajú pravidelnú podporu. Budeme sa aj naďalej starať o všetky deti a zároveň sa postaráme o to, aby Adun mal potrebnú podporu.„

Talentovaný futbalista, Adun hrá na klavíri a na gitare s veľkou zručnosťou. Okrem toho je aj príkladným študentom. Ako každý chlapec vo svojom veku sníva o svetlej budúcnosti. Medzi jeho plány patrí aj sen stať doktorom a hrať futbal v klube Chiang Rai United. Patrí medzi viac ako 400.000 ľudí registrovaných ako „vysídlenci“ v Thajsku. Nemá ani rodný list ani oficiálnu identifikačnú kartu či pas. Adun nemá ani zákonné právo uzavrieť manželstvo, získať prácu, otvoriť si bankový účet, cestovať, vlastniť akýkoľvek majetok alebo hlasovať. Napriek tomu vie, že s podporou jeho cirkvi, s hlbokou vierou v Boha a vlastným odhodlaním bude súčasťou generácie, ktorá bude môcť zanechať stopu v tejto spoločnosti.

Ľudia, ktorí prevádzkujú centrum, ktorého súčasťou je aj Adun, prosia, aby sa kresťania na celom svete, nech už sú kdekoľvek, naďalej modlili za nich. “Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého.” (Jak 5,16).

Modlime sa, aby sa Adun a všetci jeho spoluhráči aj naďalej uzdravovali a učili sa rásť v tejto fáze ich života. Modlime sa aj za proces získania občianstva pre Aduna, aby sa úspešne a rýchlo všetko skončilo. Modlime sa aj za túto cirkev, pretože naďalej slúži potrebám ich komunity.

Tip na knihu: Príď a uzdrav nás!, Pane, príď mi na pomoc, 61 minút k zázraku. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.