Jedinou vecou, ktorá držala Seong-Hoa pred stratou nádeje bola modlitba Otčenáš. Seong-Ho bol mučený severokórejskými vládnymi silami.

Donald Trump v jednom zo svojich prejavov zdôraznil odvahu a vieru Sean-Hoa.

Mnoho severokórejskych utečencov, akým je aj Seong-ho, sa stretáva s kresťanstvom prostredníctvom misionárov, ktorí využívajú podzemné železnice. Tie im umožňujú utiecť do Číny, kde však musia čeliť neustálemu riziku, že budú repatriovaní späť do Severnej Kórey. Cesta spolu s kresťanskými misionármi často vedie k obráteniu pre tých, ktorí sa stali obeťami tohto režimu. Osemdesiat až deväťdesiat percent severokórejčanov, ktorí prechádzajú podzemnou železnicou, sa identifikujú napokon ako kresťania po tom, čo nájdu svoj nový domov v Južnej Kórei. Potvrdzuje to štúdia Dr. Jin-Heona Junga z roku 2015 s názvom “Podzemné železnice kresťanskej konverzie”.

V jednom katolíckom kostole v Soule pokrstili 60 utečencov zo Severnej Kórey v júni 2016, keď im otec Raymond Lee Jong-nam pomohol pri prechode k životu v Južnej Kórei. “Ďakujem otcovi Leeovi za to, že nám ukázal hlbokú lásku, akú nám prejavuje náš Otec, a umožnil nám žiť nový život v plnosti ako členom tejto cirkvi,” povedal jeden z novopokrstených Severokorejčanov.

Ji Seong-ho, ktorého príbeh si získal celonárodnú pozornosť, triumfálne zdvihol svoje barle počas prejavu prezidenta o stave únie. Poznamenal však, že modlitba Otčenáš ho udržiavala nažive počas celej doby jeho úteku. “Obetoval som toľko modlitieb nášmu Bohu … začal som sa modliť zachráň, zachráň ma.” 

Ji utiekol zo Severnej Kórey do Číny v roku 2006 tak, že sa prebrodil cez rieku Tumen. Potom putoval 6 214 míľ (približne 10 000 km) po Číne, Laose, Mjanmarsku a Thajsku, až sa napokon dostal do Južnej Kórey. Tu už ale došiel na barliach, keďže sa mu prihodil úraz, ktorého dôsledkom bola amputácia nohy.

Teraz, keď dosiahol slobodu, Ji Seong-ho hovorí, že sa cíti byť povolaný Bohom, aby zachráňoval ďalších severokórejských utečencov. “Musíme odovzdávať Božiu lásku ľuďom zo Severnej Kórey, pretože aj severokórejské duše potrebujú Božiu spásu. Podľa tohto presvedčenia robím to, čo robím,” povedal.

Podľa kórejského ministerstva zjednotenia vstúpilo od roku 1998 do Južnej Kórey viac ako 31 000 severokórejských utečencov. Avšak ročný počet Severokórejčanov, ktorí prichádzajú na juh polostrova, klesol od doby, keď čínsky prezident Xi Jinping prevzal moc a zakázal činnosť kresťanských misionárov. Minulý rok bol podľa údajov ministerstva počet severokórejských utečencov do Južnej Kórey najnižší od roku 2001. Porušovanie ľudských práv sa však stále dotýka viac ako 25 miliónov ľudí, ktorí zostávajú v Severnej Kórei. Režim KĽDR zadržiava viac ako 100 000 ľudí v politických táboroch. Sú tu aj deti. Pod vedením Kim Jonga Unu vykonávajú vojaci hromadné popravy, mučenie, sexuálne násilie, hladomor a iné závažné zneužívanie. Severná Kórea je neustále považovaná za najhoršiu krajinu z pohľadu prenasledovania kresťanov (údaje organizácie Open Door).

Katolícka diecéza Pchjongjangu je prázdna a posledný biskup bol vymenovaný v marci 1944. V Severnej Kórei neexistujú žiadni domáci duchovní katolíckej cirkvi, iba nejakí duchovní, ktorí dôjdu na návštevu a tak môžu príležitostne sláviť omšu. V roku 2008 sa stal otec Paul Kim Kwon – prvým juhokórejským františkánskym kňazom, ktorý má mať povolenie na pobyt. Tak sa píše v správe o pomoci pre cirkev v tiesni.

Jeden francúzsky kňaz, otec Philippe Blot, niekoľkokrát navštívil Severnú Kóreu. O svojich zážitkoch a situácii v krajine hovoril s parížanmi v katedrále Notre Dame v apríli 2017. Zmienil sa aj o perspektíve krajiny, ktorá mučí a popravuje kresťanov. “Ako misionár a katolícky kňaz hovorím tu v mene všetkých tých Kórejcov, ktorí už viac ako 60 rokov žijú najdlhšiu cestu kríža v moderných ľudských dejinách,” povedal.

Otec Philippe požiadal katolíkov, aby zahrnuli každý deň tento ukrižovaný ľud do svojich modlitieb.

Tip na knihu: Modlitba, naša najhlbšia túžba, Asia Bibi: Konečne na slobode!