Prichádza za mnou veľa stratených ľudí a pýtajú sa, kam ísť, kde nájsť pravdu. Vidím obrovskú mieru utrpenia a námahy, ktorú znášajú vo svojom každodennom živote. Mnohí blúdia po svete a hľadajú prácu. Žijú ďaleko od rodiny a priateľov. Je to veľmi ťažký kríž a porážka pre tento svet súčasne. Možno aj ty si takýmto človekom. Azda patríš do nejakého spoločenstva a napriek tomu sa cítiš ako v cudzej krajine. V tvojom srdci vzniká túžba po domove. Treba jasne povedať, že keď hovorím o „túžbe po domove“, nemám na mysli túžbu po budove alebo mieste. Je to túžba po tom, čo v našom srdci znamená slovo domov. Domov je niečo viac! Je to niečo, čo spôsobí, že sa cítime v bezpečí a milovaní. Je to miesto v našom srdci, v ktorom vždy ostáva pocit prázdnoty, ak je nenaplnené. Existuje veľa ľudí, ktorí si vďaka Bohu našli svoje miesto vo svete, ale je to skutočne posledný domov, ktorý vyplní prázdnotu v srdci?

Istá osoba mi povedala, že sa jej stále cnie po domove a že si nikde nemôže nájsť miesto. Boh jej však ukázal niečo veľmi dôležité, čo jej umožňuje fungovať v tomto dlhoročnom „vyhnanstve.“ Počas adorácie sa vyžalovala Ježišovi, že už nechce takto žiť, že má dosť neprestajného potulovania sa a života s kuframi. V jej srdci stále ostávala prázdnota na mieste domova. Počas adorácie sa čítal úryvok zo Svätého písma:

„Ako šli po ceste, ktosi mu povedal: ,Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.‘ Ježiš mu odvetil: ,Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť ‘“ (Lk 9, 57 – 58).

Bol to prvý signál, že Boh počúva. Potom zaznela pieseň pod názvom Vo svojom srdci naveky:

Navždy si nás skryl vo svojom srdci,
je čas nájsť tvoju lásku.
Zdvíham ruky, aby som ti vzdával česť,
moja moc, zvelebujem ťa.
Ježišu, tvoje srdce je moje útočisko.
Pane, môj domov je v tvojom srdci.
Pán si ma zamiloval a ja môžem zostať v jeho srdci.

Zrazu sa srdce tej osoby naplnilo pocitom, že je v dome, v ktorom jej bolo dobre. Pochopila, že jej domov je v Božom srdci a to je ten najlepší domov, aký môžeme mať. Je to domov, ktorý ti zaručuje plnosť, nech si kdekoľvek a nech robíš čokoľvek. V akomkoľvek prostredí sa ocitneš – nepochopený, odmietnutý –, nič ťa nezlomí, lebo ustavične budeš v útočisku Najvyššieho.

Život tu na Zemi je naozaj iba nocou v nepohodlnom hostinci, ako hovorievala Terézia z Avily. Stále sme na ceste do skutočného domova, ktorým je Božie kráľovstvo. Ak budeš túto cestu brať vážne a zároveň prijmeš dar, ktorý ti dáva Boh, potom už tu na Zemi budeš môcť žiť v bezpečnom dome s kozubom, v ktorom horí teplý oheň jeho lásky k tebe.

Tento úryvok pochádza z knihy 40 dní duchovného boja, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.