ALELUJA. Chváľte Pána, všetky národy, oslavujte ho, všetci ľudia; lebo je veľké jeho milosrdenstvo voči nám a pravda Pánova trvá naveky. (Ž 117, 1 – 2)

Aké to je, keď nám niekto niečo sľúbi a nesplní to? Môžeme sa cítiť nahnevaní, sklamaní alebo mať zlomené srdce. To, že nás už iní sklamali (stokrát), nám situáciu nijako neuľahčuje. Čo teda môžeme robiť?

V tejto časti sa zameriame na Boha ako na najvyšší príklad vernosti. Vždy je dobrý vo svojom slove a vždy ho dodrží. S pomocou Ducha Svätého môžeme byť aj my verní Bohu a ľuďom okolo nás.

Najprv sa budeme venovať niečomu, čo už viete. Ľudia niekedy porušujú sľuby. Mechanik vás ubezpečí, že vaše auto bude pripravené do hodiny, a vy naň čakáte aj o tri hodiny dlhšie. Váš syn sľúbi, že vynesie odpadky, a neurobí to. Priateľ vám ponúkne, že s vami pôjde na koncert, a na poslednú chvíľu od toho odstúpi. Manželská nevera, politická korupcia a iné formy zrady sa vyskytujú pravidelne. To, že sa ľudia takto správajú, by nás nemalo prekvapovať.

Hoci niektoré priestupky sú závažnejšie ako iné, všetky pramenia z našej padlej ľudskej prirodzenosti. Sľúbiť niečo je ľahšie ako to dodržať. Ľudia vás z času na čas sklamú. Niekedy si ani neuvedomujú, čo robia. Preto nebuďte zničení, ak vám niekto niečo sľúbi a nesplní to. Stáva sa to. Ľudia nielenže nedodržia svoje slovo dané vám, ale urobia to aj Bohu.

Biblia nám poskytuje mnoho príkladov nevernosti ľudí voči Bohu. V  priebehu dejín spásy Izraeliti opakovane porušovali zmluvu s Pánom. Hoci okolnosti boli zakaždým iné, základný vzorec bol vždy rovnaký. Keď prežívali ťažkosti a utrpenie, volali k Bohu o pomoc a boli veľmi ochotní urobiť to, čo od nich žiadal. Potom, keď sa situácia zlepšila, stratili záujem poslúchať Pána a opäť začali uctievať modly. Boli verní Bohu len dovtedy, kým z toho niečo mali. Keď ich vyslobodil z aktuálnej krízy a ich problémy zmizli, zabudli na všetky sľuby, ktoré mu dali. V dôsledku toho musel Pán často dovoliť, aby sa v živote Izraelitov vyskytli skúšky. Takto získal ich pozornosť a oni sa kajali. Onedlho sa však opäť vrátili k svojim starým trikom a cyklus sa opakoval. Nikdy sa nepoučili z minulých dejín, vyvolený národ neustále zlyhával vo vernosti Pánovi.

BOH JE VERNÝ (HOCI MY NIE)

Na druhej strane, Boh je verný a  vždy dodržiava svoje sľuby. A  vedzte, dal veľa sľubov. (Ak mi neveríte, vygooglite si to.) Hoci vám nemôžem uviesť presné číslo, môžem zdôrazniť niekoľko biblických veršov, ktoré ilustrujú môj názor:

  • „Zo všetkých prísľubov, ktoré dal Pán Izraelovmu domu, nezostal ani jediný nesplnený; všetko sa splnilo.“ (Joz 21, 43).
  • „Pán je vo všetkých svojich slovách pravdivý a svätý vo všetkých svojich skutkoch.“ (Ž 145, 13).
  • „Verný je Boh, ktorý vás povolal do spoločenstva svojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána.“ (1 Kor 1, 9).
  • „Neochvejne sa držme nádeje, ktorú vyznávame, lebo verný je ten, ktorý dal prisľúbenie.“ (Hebr 10, 23).

Môžeme si byť istí, že Pán splnil (alebo práve plní) všetky zasľúbenia, ktoré dal v Biblii. Môžeme mu dôverovať a nikdy nás nesklame. Boh je verný a vždy dodržiava svoje sľuby.

AKO SME VERNÍ MY?

Teraz je čas na skutočne ťažkú otázku: Ako ste verný Bohu a druhým? Túto otázku si kladiem aj ja.

Keď som bol mladší, bol som hrozný v plnení sľubov. Môj priateľ Ray si to často odniesol. Fungovalo to takto. Povedal som Rayovi, že s ním pôjdem na nejakú akciu (katolícka skupina slobodných, modlitebné stretnutie, večera), a potom som si to na poslednú chvíľu rozmyslel. Bol som taký egocentrický, že mi ani nenapadlo, že je to voči nemu nefér.

Jedného dňa ma na to upozornil a dal mi najavo, že sa správam ako blbec. Po tom, ako som sa nahneval a povedal mu, že mi je to jedno (čím som dokázal, že je to tak!), som sa zamyslel a uvedomil som si, že má pravdu. Znie to tak jednoducho, ale mne to naozaj otvorilo oči a som mu vďačný, že mi to dal najavo.

Okrem sľubov, ktoré som dal Rayovi a  mnohým ďalším, som často porušoval svoje sľuby dané Bohu. V priebehu rokov som často nedodržal svoj sľub, že sa budem pravidelne modliť (zvyčajne po tom, ako ma Pán vyslobodil z krízy), viac čítať duchovné veci alebo sa vyhýbať svojim „obľúbeným“ hriechom. Pán mal so mnou obrovskú trpezlivosť. Trvalo mnoho rokov nespravodlivého zaobchádzania s ním, kým ku mne prehovoril prostredníctvom biblického verša. Podobne ako Rayovo napomenutie, aj toto posolstvo ma zasiahlo ako tona tehál a pomohlo mi stať sa vernejším Bohu: „Poviete azda: Pánovo pokračovanie nie je spravodlivé! Počujteže, dom Izraelov: Nuž moje pokračovanie je nesprávne? Či nie je skôr vaše pokračovanie nesprávne?“ (Ez 18, 25).

NAPREDOVANIE VO VERNOSTI

Keď sme hovorili o ovocí trpezlivosti, zdôraznil som, že to nie je o vás. Jediné, čo chcem, aby ste si zapamätali, je, že v otázke vernosti to o  vás je! Boh je verný a  to sa nikdy nezmení. Nemusíme sa o neho obávať. A musíme sa zmieriť s tým, že vždy budú existovať iní ľudia, ktorí porušia svoje sľuby, ktoré nám dali. Môžeme ich na to upozorniť (ako to urobil Ray voči mne), ale ich správanie nemôžeme ovplyvniť. Čo však môžeme s pomocou Ducha Svätého urobiť, je, že sa staneme vernejšími Bohu a ľuďom okolo nás. Ak sa k tomu všetci zaviažeme, svet bude lepším miestom.

Chcete sa stať vernejším človekom? Ste ochotní sa zmeniť? Keď som si uvedomil, že moja nedostatočná vernosť ubližuje Ježišovi a druhým, chcel som sa zmeniť. Mať túto túžbu je dôležitý prvý krok. Ale ako pri každej cnosti, aj rast vo vernosti môže byť bolestivý, pretože si vyžaduje prácu a vytrvalosť. Aj keď väčšinu práce urobí Duch Svätý (ak ho o  to požiadate), budú chvíle, keď sa vám nebude chcieť dodržiavať sľuby. Tu je niekoľko tipov, ktoré vám pomôžu uspieť:

Dávajte realistické sľuby. Jedným z  hlavných dôvodov, prečo neplníme svoje záväzky voči Bohu a druhým, je to, že dávame nereálne sľuby. Sľub, že budeme denne dve hodiny čítať Bibliu alebo že sa budeme každú hodinu modliť, pravdepodobne u väčšiny ľudí nebude fungovať. Ak nie ste zvyknutí modliť sa alebo čítať Bibliu, päť alebo desať minút denne je dobrý začiatok. Zaviazať sa ku každodennej modlitbe alebo čítaniu Biblie je dosť náročné. Nerobte si to ťažším, než to musí byť.

Uvedomte si, že vaše slová majú význam. Niekedy zabúdame, že naše slová skutočne niečo znamenajú. Podľa Ježiša „ľudia sa budú v deň súdu zodpovedať z každého daromného slova, ktoré vyslovia.  Lebo podľa svojich slov budeš ospravedlnený a podľa svojich slov budeš odsúdený“ (Mt 12, 36 – 37). Mali by sme si zvyknúť počúvať, čo hovoríme. Nehovorte niečo, pokiaľ to nemyslíte naozaj vážne!

Neponáhľajte sa so svojím prísľubom. Naučil som sa zastaviť, prv než sa zaviažem. Mám na to naozaj čas? Dokážem to dotiahnuť do konca? Je to dobrý nápad? Budete prekvapení, aký rozdiel môže priniesť tento postup. Zvyknite si obrátiť sa na Ducha Svätého, skôr ako niečo sľúbite. Požiadajte ho, aby viedol vaše myšlienky a dal vám vedieť, čo máte robiť. Je oveľa lepšie venovať čas a vyhnúť sa nereálnemu sľubu ako sa k niečomu zaviazať a potom svoje slovo nedodržať.

Naučte sa povedať nie. Nemôžete povedať na všetko áno. Nič vás nevyčerpá rýchlejšie, ako keď sa dobrovoľne zúčastníte na každej školskej akcii a pomôžete každému, kto vás požiada o pomoc. Pochopenie svojich hraníc je dobrá vec. Ak sa to nenaučíte, príliš sa rozptýlite a nebudete schopní dodržať svoje sľuby. Duch Svätý často hovorí prostredníctvom našich tiel. Ak ste príliš unavení, jednoducho povedzte nie!

Pamätajte, že vernosť sa páči Bohu. Keď sme verní svojmu slovu, Boh sa teší. V Knihe prísloví sa hovorí, že „luhárske pery sa ošklivia Pánovi, tí však, čo pravdu pestujú, sú jeho záľubou“ (Prís 12, 22). Nikdy mi nenapadlo premýšľať, čo si Boh myslí, keď porušujem svoje sľuby zľava i sprava. Tento verš je silnou pripomienkou skutočnosti, že Pánovi záleží na rozhodnutiach, ktoré robíme.

Napodobňujte Ježiša. Láska k  pohodliu je ďalším dôvodom, prečo niekedy nedokážeme byť verní. Je ľahké zaviazať sa slovne, ale treba vynaložiť úsilie, aby sme svoj záväzok zrealizovali. Koľkokrát ste súhlasili, že niečo urobíte (pomôžete priateľovi pri sťahovaní, pôjdete na podujatie v kostole, vstanete skoro ráno, aby ste sa modlili), ale keď prišiel ten deň, rozmysleli ste si to? To, čo pred tromi týždňami znelo ako dobrý nápad, sa zrazu zdá neúnosné.

BEZ UTRPENIA NIETO ZISKU

Problém je v tom, že byť verný je často nepohodlné alebo dokonca bolestivé. Často sa necítime dobre. Keďže mám rád pohodlie, bol to pre mňa neustály boj. Pomohlo mi premýšľať o Ježišovom živote, najmä o jeho umučení. Mohol z tohto plánu vycúvať, keď to začalo byť príliš bolestivé, ale neurobil to. Keď bol vyzvaný, aby zostúpil z kríža (porov. Mk 15, 30), zostal na mieste, pretože to bolo správne. Po rozjímaní nad krížovou cestou alebo tajomstvami bolestného ruženca zvyčajne zistím, že ísť na ten večierok sa mi nezdá až také ťažké – aj keď som unavený.

Je ľahké zvyknúť si sľubovať a nedodržiavať sľuby. Ľudia to robia stále. Ako kresťania sa však musíme zlepšiť. Sme povolaní napodobňovať Krista, ktorý bol verný až do konca. Je to možné, ale vyžaduje si to prácu. Ako pri každom ovocí, aj tu musíme ustúpiť z cesty a nechať v sebe pôsobiť Ducha Svätého. Náš život na zemi je relatívne krátky. Keď sa blížime ku koncu, naším cieľom by malo byť hlásať spolu so svätým Pavlom: „Lebo ja mám vyliať svoju krv na obetu, nastáva čas môjho odchodu. Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval.“ (2 Tim 4, 6 – 7).

Tento úryvok pochádza z knihy Zbavte sa hnevu a stresu!, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.