Pokyny sv. Ignáca z Loyoly napomáhajú strápenej duši rozpoznať mnohé pohyby, ktoré môže pociťovať v srdci. Počas svojho vážneho zranenia začal sv. Ignác premýšľať o stave svojej duše a o rôznych pocitoch, ktoré zažíval pri životnom rozhodovaní. V autobiografii (napísanej v tretej osobe) spísal nasledujúce zjavenie.
Neuvažoval a ani neprestal skúmať tento rozdiel, až kým sa jedného dňa jeho oči čiastočne neotvorili a začal vnímať tento rozdiel a zamýšľať sa nad ním. Zo skúsenosti vedel, že niektoré myšlienky ho zarmucovali, zatiaľ čo iné ho obšťastňovali a krok za krokom došiel až k vnímaniu rozličných duchov, ktorí ním hýbali. Jeden prichádza od diabla, druhý od Boha.
Zjavenie u svätca pretrvávalo až po zvyšok života a podrobnejšie ho rozpracoval vo svojich duchovných cvičeniach. Tu ponúkol špecifický súbor pravidiel pre duchovný život. Ním pomáha strápenej duši rozpoznať pohyby svojho srdca a zistiť, či ich ovplyvňuje dobrý alebo zlý duch.
Odvtedy našli mnohí ľudia útechu v týchto pravidlách a často sa k nim vracajú, aby lepšie pochopili pohyby Boha vo svojich dušiach. Ponúkame vám osem pravidiel, ktoré Svätý Ignác podáva v duchovných cvičeniach:
Prvé pravidlo
Bohu a jeho anjelom je príznačné, že vo svojich hnutiach poskytujú pravú duchovnú radosť a potešenie a zbavujú všetkého smútku a rušenia, ktoré prináša nepriateľ. Preňho je typický boj proti duchovnej radosti a úteche. Takisto prináša domnelé dôvody, nuansy a neustále klamstvá.
Druhé pravidlo
Iba Bohu, nášmu Pánovi, prislúcha darovať duši útechu bez predchádzajúcej príčiny, lebo Stvoriteľ vstupuje, vychádza a je zdrojom života v duši a to všetko z lásky Jeho Božského majestátu. Hovorím bez príčiny: bez akéhokoľvek predchádzajúceho zmyslu alebo vedomosti o akomkoľvek objekte, ktorému by takáto útecha prišla, alebo skrze niekoho chápanie a vôľu.
Tretie pravidlo
Aj dobrý anjel ako aj zlý, môže utešiť dušu, ale s opačným koncom: dobrý anjel pre získanie duše, aby mohla rásť a vzrastať k lepšiemu a zlý anjel, naopak, aby ju neskôr mohol vtiahnuť do svojich zatracujúcich úmyslov a zloby.
Štvrté pravidlo
Typické pre zlého anjela je, že sa prevteluje do podoby anjela svetla, vstupuje s „oddanou dušou“, ale vychádza so sebou samým: to znamená, že prináša dobré a sväté myšlienky atraktívne pre takúto spravodlivú dušu, no neskôr sa krok po kroku zameriava na to, aby vtiahol dušu do svojich skrytých podvodov a zvrátených zámerov.
Piate pravidlo
Mali by sme si dobre všímať priebeh myšlienok od začiatku, v ich strede a na konci, aby boli všetky dobré, naklonené iba k dobrému – to je znamenie dobrého anjela. Ale ak v priebehu myšlienok, ktoré prichádzajú, končí niečo zlom, rozptýľujúcou tendenciou, alebo umenšeným dobrom, v porovnaní s tým, čo už skôr naša duša zamýšľala, alebo ak našu dušu niečo oslabilo, znepokojilo, vyrušilo, obralo o pokoj a ticho, ktoré predtým zažívala, je to jasným znamením, že všetko toto vychádza od zlého ducha, nepriateľa našej večnej spásy.
Šieste pravidlo
Keď je nepriateľ ľudskej prirodzenosti vnímaný a spoznaný ako had so zlým zámerom, ku ktorému vedie, pomáha to človeku, ktorého pokúšal, okamžite sa pozrieť na priebeh dobrých myšlienok, ku ktorým ho zaviedol na začiatku (ako bolo spomenuté v pravidle č. 5). Po malých kúskoch sa ho snaží nasmerovať k tomu, aby mu zhorkla duchovná sladkosť a radosť, v ktorej sa nachádzal, až do tej miery, že ho priviedie k svojmu zvrhlému úmyslu. Pri tomto poznaní môže byť daná osoba schopná ochrániť svoju budúcnosť pred bežnými podvodmi Zlého.
Siedme pravidlo
V tých, ktorí kráčajú od dobrého k lepšiemu, sa dobrý anjel dotýka duše sladko, ľahko a jemne ako kvapka vody, ktorá vstupuje do špongie. Zlo sa ho dotýka prudko, s hlukom či znepokojením, ako keď padne kvapka vody na kameň. Zlí duchovia sa teda dotýkajú opačným spôsobom tých, ktorí idú zo zlého k horšiemu. Dôvodom toho je, že dispozícia duše môže byť buď opačná alebo podobná dobrým či zlým anjelom. Ak je niečo protirečivé, vstupujú s krikom a hlukom, no ak je to inak, duch vstúpi v tichosti do svojho domu, cez otvorené dvere.
Ôsme pravidlo
Keď je útecha bez príčiny, hoci v nej nie je žiaden podvod, a teda by sa dalo povedať, že je od Boha, nášho Pána, ako bolo povedané, duchovný človek, ktorému Boh dáva takú útechu, by mal s veľkou ostražitosťou a pozornosťou pozrieť a rozlíšiť samotný čas takejto skutočnej útechy od ďalšej nasledujúcej. Pretože často v tomto druhom čase, prostredníctvom vlastného nasmerovania zvykov a dôsledkov súdnosti, alebo prostredníctvom dobrého alebo zlého ducha, vytvára rôzne závery a názory, ktoré nie sú okamžite dané Bohom, naším Pánom. A preto ich musíme veľmi dôkladne preveriť skôr, ako ich budeme považovať za dôveryhodné alebo kým ich neuvedieme do platnosti.
Tip na knihu: Duchovný boj a rozlišovanie duchov, Duchovný boj púštnych otcov, 40 dní duchovného boja. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.
