„Spôsob prijímania tejto sviatosti je dvojitý, duchovný a sviatostný.“ Svätý Tomáš Akvinský
Neexistujú obmedzenia, koľkokrát môžeme prijímať? Mám veľmi rád toto tajomstvo, lebo sa na prvý pohľad zdá nesprávne, ale keď ho pochopíme, zdôrazňuje úžasnú pravdu. Keď v prednáške hovorím o tomto tajomstve, obyčajne sa zastavím a obzriem sa, aby som zistil, ako budú ľudia reagovať. Niekedy sa na mňa pozerajú čudne. Inokedy potrasú hlavou, ako keby chceli povedať: „To nie je pravda! Okrem osobitých okolností môžete prijímať len dvakrát denne.“ Keď ste si to čítali, možno ste mali rovnaké myšlienky. No ak chvíľu vydržíte, bude vám to hneď jasné. Opäť to závisí od slova prijímať.
Urobme rekapituláciu. Prijímanie je Kristovým jedinečným pozvaním na stretnutie s ním spolu s Otcom a Duchom Svätým. Keď ideme na sväté prijímanie, máme na výber medzi dvomi možnosťami prijímania:
– môžeme sa naň starostlivo pripraviť, zbaviť sa všetkých prekážok a bariér a usilovať sa vstúpiť do spoločenstva s Kristom;
– alebo, ako sme videli na príklade o falošnom človeku, môžeme prijať Krista bez toho, aby sme naozaj túžili po zjednotení s ním vo svojom srdci, a ani sa neusilujeme odstrániť prekážky, ktoré tomu bránia.
Svätý Tomáš Akvinský vo svojej Summe pomenúva tieto dva druhy prijímania ako prijímanie sviatostné a duchovné. „Sviatostné požívanie je vtedy, keď prijímam aspoň s určitým povedomím o tejto sviatosti a mám v úmysle ju prijať. Duchovné požívanie je vtedy, keď sviatostné požívanie sprevádza skutočná túžba po zjednotení s Kristom. Takto prijímam nielen sviatosť, ale aj sviatostný účinok, ktorým sa duchovne spájam s Kristom v láske a viere.“
Keď ideme na sväté prijímanie, vždy máme na výber:
– môžeme prijímať len sviatostne. Znamená to, že k oltáru nepristupujeme duchaprítomne, ale len mechanicky, zo zvyku. Postavíme sa do radu ako roboti, ktorí majú splniť určitú naprogramovanú úlohu;
– alebo môžeme prijímať sviatostne i duchovne. Vedome sa sýtime Ježišovým svätým telom a krvou – fyzicky i duchovne – a pristupujeme k nemu s úctou a bázňou. Sme Bohu vďační za tento úžasný dar a túžime sa s ním zjednotiť.
Samozrejme, existujú dva extrémy s nekonečným počtom variácií. Podľa svätého Tomáša Akvinského sviatostné požívanie môžeme porovnať s dokonalým duchovným požívaním tak, ako môžeme porovnať embryo a dospelého človeka. Od chvíle počatia každý z nás prechádza procesom rastu. Postupujeme cez rôzne etapy vývoja k úplnej fyzickej, psychickej, emocionálnej a duchovnej zrelosti.
Tak je to aj s naším prijímaním Eucharistie. Ako sme videli v poslednej kapitole, cieľom je rásť v tom, ako prijímame, dozrievať v povedomí, chápaní a túžbe po zjednotení s Kristom, aby každé sviatostné prijímanie mohlo priniesť úplnejšie duchovné prijímanie.
Tento úryvok pochádza z knihy 7 tajomstiev Eucharistie, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.
