Tesne v blízkosti Vatikánu sa nachádza malé zaujímavé múzeum venované dušiam v očistci. Nájdete tu jednoduché predmety, akými sú modlitebné knižky či odevy. Nič nezvyčajné, pokým si neuvedomíte, že každá vystavená vec je údajnou stopou zosnulých, keď sa z očistca zjavili svojim drahým žiadajúc o modlitby – napríklad nevysvetliteľne vypálené odtlačky prstov –

Múzeum duší v očistci sa nachádza vo vnútri kostola Božského Srdca Ježišovho v Prati pri Castel Sant’Angelo v Ríme a obsahuje približne 15 takýchto svedectiev a artefaktov zhromaždených z celej Európy prostredníctvom francúzskeho kňaza Victora Jouëta.

V mnohých prípadoch sa konštatuje, že tieto známky zostali ako dôkaz toho, že zosnulý sa naozaj objavil a požiadal o modlitby alebo omše za svoju dušu.

Jedným z artefaktov v múzeu je odtlačok ruky sestry Márie od sv. Alojza Gonzagu, ktorý sa objavil na obliečke vankúša. Sestra Mária sa zjavila sestre Margaréte od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v noci po svojej smrti v roku 1894. Zjavenie bolo zaznamenané v archívoch kláštora sv. Kláry od dieťaťa Ježiš v talianskom meste Bastia. Podľa záznamov povedala sestra Mária sestre Margaréte, že sa nachádza v očistci, pretože musela odčiniť svoju nedostatočnú trpezlivosť v prijímaní Božej vôle.

Ďalšou je modlitebná knižka Márie Zaganti, na ktorej sa nachádzajú tri odtlačky rúk jej zosnulej kamarátky Palmiry Rastelliovej z 5. marca 1871. Bola to sestra farára, ktorá sa zjavila svojej priateľke, aby požiadala o omše za seba. Odslúžiť ich mal jej brat Sante Rastelli.

Ohnivé odtlačky rúk sa tiež objavili na nemeckej modlitebnej knižke Georga Schitza, ktoré tam zanechal jeho brat Jozef 21. decembra 1838. Požiadal o modlitby za odčinenie nedostatku zbožnosti počas svojho života.

Múzeum duší v očistci vytvoril otec Victor Jouët v roku 1897. Tento misionár Božského Srdca založil v Ríme Združenie prosieb za duše v očistci. Kaplnka, ktorú asociácia používala od roku 1896 do roku 1914, bola umiestnená na mieste, kde je teraz kostol Božského Srdca Ježišovho.

V roku 1897 zachvátil kaplnku požiar. Keď  sa tam otec Jouët ponáhľal, uzrel obraz ľudskej tváre, vyzerala smutne a melancholicky. Zjavila sa na stene za oltárom. Veril, že je to duša zomrelého človeka, ktorý sa pokúša skontaktovať s ľudmi na zemi.

Po tomto výjave sa kňaz rozhodol vytvoriť múzeum venované artefaktom zo zjavení duší z očistca. Cestoval po Európe a Taliansku a zbieral rôzne predmety a svedectvá. Každý diel v múzeu získal otec Jouët od človeka, ktorý skutočne zažil víziu. Obraz človeka z kaplnky možno nájsť práve tu. Zatiaľ čo cestoval a zháňal artefakty, prosil aj o peniaze na vybudovanie kostola na mieste kaplnky. Na jeho výstavbu dostal pokyn vo sne.

Ďalšími artefaktmi v múzeu sú odtlačok ruky a kríža na drevenom stole ctihodnej Clary Isabel Fornari, abatyše chudobných klarisiek z kláštora sv. Františka v Todi v Taliansku.

K dispozícii je tiež kópia talianskej 10-lírovej bankovky, jednej z tridsiatich, ktorá zostala v kláštore sv. Leonarda v Montefalco od zosnulého kňaza v období od 18. augusta do 9. novembra 1919.

Katolícke učenie o posmrtnom živote spočíva v tom, že existujú tri miesta pre dušu po smrti – nebo, peklo alebo očistec.

Podľa Katechizmu katolíckej cirkvi platí, že tí, ktorí idú do neba, sú takí, ktorí zomierajú v milosti Božej a sú dokonale čistí žiť večný život s Kristom.

Duše, ktoré idú do pekla, sú také, ktoré si slobodne vybrali smrteľný hriech “vylúčenie zo spoločenstva s Bohom a požehnanými”.

Očistec je miesto, kde smerujú duše, ktoré zomreli v priateľstve s Bohom, ale sú stále nedokonalo očistené. Očistec je miesto, kde “po smrti podstúpia očistenie, aby dosiahli svätosť potrebnú na vstup do nebeskej radosti.” Takýmto dušiam je zabezpečený konečný vstup do neba, akonáhle sú očistené. Cirkev učí, že duše v očistci sa spoliehajú na modlitby duší žijúcich na Zemi, aby ich oslobodili od časti svojho časného utrpenia a urýchlili tým svoju cestu do neba. Na oplátku sa môžu duše v očistci modliť aj za ľudí na zemi.

Tip na knihu: 100 modlitieb za duše v očistci, 365 dní s dušami v očistci, Utrpenie a radosti očistca