V kronike každého národa sú určité osobnosti, ktoré ovplyvnili dejiny. Prvé roky ich mladosti sú často zahalené do nepreniknuteľných tajomstiev až do chvíle, keď zažiaria jasom na obzore dejín v Božom svetle. Takou osobnosťou je i svätá Helena.
Podobne ako je to v prípade predkov svätej Heleny, historici sa nezhodujú v mieste jej narodenia. Trier, York, Colchester, Malá Ázia – to sú miesta, ktoré sa objavujú v historických knihách ako rodiská svätej Heleny. Nemeckí historici uvažujú o Trieri, Angličania o Yorku alebo o Colchestri, ale pravdepodobnou kolískou tejto svätice je Malá Ázia. Všetci sa však zhodujú v tom, že mala urodzený pôvod.
Keď prekročíme Hellespont, v súčasnosti Dardanelskú úžinu, uzrieme cez úžľabinu otvárať sa Propontis, starogrécky názov Marmarského mora. Ich brehy sa na severe a východe dotýkajú provincie Bitýnia, vody sa zlievajú s Čiernym morom, kde vtedy obklopovali z troch strán rozsiahlu pontskú oblasť. Na severe od Marmarského mora až na západ sa blízko Bosporu otváral Astacus, v súčasnosti Izmitský záliv s hlbokými vodami. Práve tam sa uprostred 3. storočia nachádzalo veľké a bohaté mesto Nikomédia, ktorého príjemné podnebie privábilo aj mnohých cudzincov a cisársku rodinu. Niekoľko kilometrov od tejto metropoly sa v zálive nachádzalo mnoho rybárskych lodí. Miesto pre veľké lode tam nebolo. Bolo tam niekoľko chatrčí, od ktorých sa z východu odrážalo slnko, liečivé pramene, chrám zasvätený Asklépiovi či úhľadná štvrť, ktorú posledný výbežok Kaukazu chránil pred poludňajším teplom a žblnkotajúce more ochladzovalo tamojšie ovzdušie. Pravdepodobne na tomto mieste sa v roku 247 po Kristovi narodilo dieťa, ktorému dali meno Helena. Bolo to tisíc rokov od založenia Ríma počas pontifikátu pápeža svätého Fabiána.
Kto by si pri mene Helena nespomenul na Tróju, ktorej zaniknuté pláne sa rozprestierali po dĺžke súostrovia? Podľa svätého Ambróza sa dieťa narodilo v dome, ktorý slúžil ako hostinec. Avšak tento skromný pôvod nijako neovplyvnil veľkú budúcnosť, ktorú Helene určila Božia prozreteľnosť. Ani počas svojej najväčšej slávy sa nehanbila za miesto, kde uzrela svetlo sveta. Veď Pán má záľubu v tom, že si vyvolí, čo je pred svetom ukryté v prachu a ničote, aby to povýšil nad mocných a pyšných tohto sveta. Samotný Ježiš Kristus zvíťazil nad svetom z kríža. Kríž sa stal znamením víťazstva nad jeho najmocnejšími nepriateľmi. Kresťania vedia, že prepych je často dôvodom odpadnutia od Cirkvi, nie pôvodcom mučeníctva za vieru. V tomto prostredí vyrastala Helena a vzdelávala sa vo všetkom, čo umožňovali rodinné pomery. Jej duch i srdce sa čoraz viac prebúdzali k šľachetným a cnostným činom. Toto pozoruhodné stvorenie si určite všimli aj bohatí cudzinci, ktorí prichádzali do hostinca. Aká neobyčajná budúcnosť ju čakala?
Helena sa často dívala z vysokej skaly na rybárske loďky. Na zadnej časti lodí teraz vídavala obraz Panny Márie, umiestnený na mieste, kde bola predtým necudná bohyňa Venuša, alebo sochu nejakého svätca, postaveného namiesto ohyzdného Neptúna či krutého Merkúra. Počúvala rybárov, ktorí hovorili o hrozných mukách kresťanov. Nejeden z nich rozprával pohanským obyvateľom o Kristovom náboženstve s takým nadšením, že sa stali kresťanmi. Mladá dievčina sa vyvíjala so všetkými pôvabmi duše i tela. Vynikala neobyčajným rozumom, jej duch vzrastal múdrosťou a jej srdce sa formovalo Božou milosťou.
Tento úryvok pochádza z knihy Svätá Helena: Matka veľkého cisára, objaviteľka Kristovho kríža, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.