Robte obyčajné veci a prizývajte k nim svoje márnotratné dieťa, ak je to možné a vhodné. Ak máte mladšie deti a bojíte sa, že starší neveriaci súrodenec mu bude zlým príkladom, berte to ako príležitosť, aby ste dávali príklad aj vy sami. Vydávajte svedectvo o Bohu a Otcovej nekonečnej a veľkorysej láske. Využite príležitosť a pripomeňte mladšiemu dieťaťu, aby sa modlilo za svojho súrodenca. Rozprávajte mu o slobodnej vôli a o tom, čo si prajete pre každé dieťa: aby poznalo a milovalo vieru. No nestane sa to hneď, je to proces. Nie každý sa dostane tam, kam dúfame, v rovnakom čase.
Výchova detí vo viere nie je vymývanie mozgov ani vyžadovanie poslušného dodržiavania pravidiel bez premýšľania. Je to predstavovanie milovaných detí tomu, kto je Láska. Učme deti, že všetko naše konanie je buď prejavom lásky k Bohu a k blížnemu, alebo prejavom túžby nasledovať vlastnú vôľu. Je to príležitosť ukázať im, že Boha môžeme spoznať vo stvorení, v modlitbe, vo Svätom písme, v iných ľuďoch, v službe a najmä vo sviatostiach.
Vaše deti môžu spoznať jedinečnú povahu svojej viery a pochopiť, prečo na nej záleží. Dokonca aj vtedy, keď im vysvetlíte, že nie každý tomuto poznaniu rozumie a vnútorne sa s ním stotožňuje. Môžu sa naučiť zachytiť šepot Boha v našich životoch a jeho pozvanie k láske. Spoznávať, že milovať osobu, ktorá verí v niečo iné, prípadne s vierou bojuje, znamená milovať ju láskou, akou miluje Boh. Dostanú príležitosť naučiť sa, že nasledovať vieru znamená prijať utrpenie, boj a ochotu slúžiť. A pochopia, že milovať neveriaceho súrodenca si vyžaduje to isté.
Tento úryvok pochádza z knihy Klub svätej Moniky, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.
