Každý rodič, ktorý stratil dieťa, vám povie, že ten malý človiečik ostáva v ich mysli a srdci, a to aj desaťročia po úmrtí. Jedna matka v Španielsku vyjadrila vďačnosť za život svojho dieťaťa, a to dokonca aj v bolesti, že tak rýchlo prehralo svoj boj so smrťou. Tento pocit sa môže týkať mnohých trúchliacich rodičov.

Manželia Susi a Alfonso očakávali svojho syna Ismaela. Lekári mu však už počas tehostenstva diagnostikovali kardiopatiu, vážny srdcový stav, ktorý znamenal, že po pôrode nebude dlho žiť. Napriek nátlaku na prerušenie tehotenstva sa Susi a Alfonso rozhodli pokračovať v tehotenstve, aby strávili so svojím synom čo najviac času.

Ismael sa narodil 8. decembra na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Okamžite bol pokrstený a jeho rodičia ho dva dni s láskou držali na rukách. Napokon 10. decembra na sviatok Panny Márie Loretskej ich synček zomrel. Jeho matka Susi vidí v týchto sviatkoch význam, pretože určite nikto iný ako Mária nevie lepšie, čo znamená stratiť dieťa či stáť blízko a s láskou vedľa trpiaceho rodiča.

V otvorenom liste opísala Susi život svojho syna a vzdala vďaky aj za krátku dobu, ktorú dokázala s ním stráviť:

“Môj veľký malý anjelik Ismael,
tvoj príchod do nášho života bol ako jemný vánok. Mala som to šťastie, že som ťa mohla nosiť vo svojom vnútri sedem mesiacov, trpieť s tebou a pre teba, a prosiť Boha, aby som ti nemusela povedať ‘Zbohom’. Milovala som ťa od počiatku a nestrachovala som sa, aký budeš, ale sprevádzala som ťa, hoci som vedela, že ​​tvoja strata mi ublíži.
Narodil si sa v deň Nepoškvrneného počatia a odišiel si s Pannou Máriou Loretskou. Teraz, keď ťa už necítim v sebe a nemôžem ťa držať v náručí alebo ťa pobozkať, moje srdce naplnila obrovská bolesť a prázdnota.
Ale neváhala by som prežiť všetko to isté znova, len aby som ťa spoznala, milovala ťa, čakala na teba, a aby som ťa mohla držať v náručí.
Bol si pre nás požehnaním. Dal si nám veľkú lekciu lásky, jednoduchosti, pokory, odhodlania a pocit, aké dôležité je bojovať za dar života. Keď som ťa vzala do náručia a otvoril si svoje malé očká, pozrel si na mňa a ukázal si mi, že všetko, čo sme spolu strávili, stálo za to. Dayenu! (z hebrejčiny – “A to mi postačilo.”
Bolesť, ktorú teraz cítim, je intenzívna, ale láska, ktorú cítim k tebe, je oveľa väčšia. Cítim sa ako matka, ktorá získala najväčšiu milosť na svete za to, že má dieťa, akým si ty.
Budeš navždy v našom srdci. Žijem obrovskou útechou, že jedného dňa budeme znova spolu – a to navždy. Milujem ťa, môj milovaný synček, duša mojej duše. Koľko ovocia mi dal tvoj krátky život, môj miláčik! Ďakujem Bohu za to, že som si vybrala možnosť priviesť na svet takého anjela. Oroduj za nás, synček môj, aby nikto nemohol odstrániť znamenie z môjho srdca, ktoré si v ňom zanechal.“

Tip na knihu: 61 minút k zázraku,Byť ako Mária, Minútové modlitby pre mamy. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.