Ak sa chceme lepšie presvedčiť o príčinných súvislostiach medzi samotnou obetou vo forme obetovanej duše a darom diela, musíme sa vrátiť k poslednej vete v Autobiografii Márie Valtorty:

Pre moju neustálu skrytú obetu daj mi, ó, Otče, zástupy duší, aby som ti ich ponúkla. Daj, aby napredovali v tvojom svetle a ja tiež.

Práve vo chvíli, keď končila svoju autobiografiu, ktorú napísala za necelé dva mesiace, začala dostávať videnia a nadiktované texty, čo pokračovalo sedem rokov.

Na to, aby sme sledovali viu dolorosu, krížovú cestu, ktorá viedla Máriu Valtortu k utrpeniu a k sláve, keď napodobňovala a nasledovala Krista, bude vhodnejšie, ak jej odovzdáme slovo prostredníctvom pasáží z jej „mystického kalendára“, ktorý spomína 10. februára 1946. 110 Text je dlhý, ale zdržme sa pri každom „zastavení“: […]

• 11. november 1912 (ako pätnásťročná): Pamätné cvičenia… Ponúkam „obetu a  povinnosť vo všetkom a stále“ a prichádza ku mne povolanie trpieť z lásky.

• 11. jún 1916: Varovný sen. Ježiš mi hovorí: „Nestačí nerobiť zlo, nesmieme si ani želať robiť ho.“ Zabrzdí to neporiadok spôsobený mnohými utrpeniami v oblasti morálky.

• 11. február 1922: Svätý František Assiský hovorí k môjmu srdcu…

• 1. január 1923: „Mám smäd! Dopraj mi, aby som zachraňovala duše a tak ti ich odovzdala, a všetko ostatné si vezmi…“

• 1. január 1924 (ako dvadsaťtriročná): Zrieknutie sa sveta a  náklonností pre spásu mojej vlastnej duše a duší veľkého množstva ľudí. Sľub čistoty.

• 28. január 1925: Svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša.

• Sviatok Najsvätejšej Trojice 1925: Akt obetovania sa milosrdnej Láske. (Celý akt obetovania je uvedený ďalej.)

Aj ja si želám, podobne ako ty, byť vyzdvihnutá na kríži utrpenia, na tvojom kríži spásy, pred ktorým väčšina ľudí uteká s hrôzou; ukrižovaná s tebou, pre teba, chcem pykať za tých, ktorí hrešia, poslúchať ťa za tých, ktorí sa búria, žehnať ti za tých, ktorí ti zlorečia, milovať ťa za tých, ktoríťa nenávidia, úpenlivo ťa prosiť za tých, ktorí na teba zabúdajú, jedným slovom, žiť v úkone dokonalej lásky, všetko ti odovzdať, spoznávať ťa vo všetkom, milovať všetko skrze teba a v tebe a napokon prijať od teba všetko, moje nekonečné Dobro. Môj Milovaný, pre kríž, ktorý si žiadam, pre život, ktorý ti ponúkam, pre lásku, o ktorú sa uchádzam, urob zo mňa šťastnú obetu tvojej milosrdnej Lásky.

• 4. máj 1928: Sľub podriadenosti Márii podľa blahoslaveného Grignona z Montfortu.

• 21. máj 1929: V Castelverde di Cremona. Prvý kontakt so smrťou a s utrpením. Nech žije láska!

• 25. jún 1929: 2. výročie. Sľub čistoty, chudoby a poslušnosti.

• 6. november 1929: Postulantka u  františkánskych terciárov. […]

• Veľký piatok 1930: Agónia v kostole, ktorá trvala tri hodiny. Prvý záchvat srdcovej angíny.

• 29. jún 1930: „Tu je Kristova nevesta! Poď…“ Láska urýchľuje srdcové poruchy a stravuje ma.

• 23. november 1930: Obliečka habitu terciárskeho františkánskeho rádu a  obnovenie mojich sľubov a ponúknutých obiet.

• 1. jún 1931: Akt obetovania Božej spravodlivosti a Láske.

Môj akt obetovania sa

Ó, môj Bože, počiatok a koniec všetkej moci, všetkej múdrosti a všetkého dobra, večná a nestvorená Láska, Svätá Trojica, buď požehnaný teraz a naveky, milovaný a uctievaný až na veky vekov.

Aby sa táto láska k tebe rozšírila na celú zem a zaplavila ju a prišlo Kristovo kráľovstvo a prinieslo všetkým ľuďom mier, ten mier, ktorý pochádza len od teba.

Aby sa všetky duše obrátili k tebe, prameňu živej vody, ktorý hasí smäd všetkých a získava večný život, ja napriek svojej úbohosti a svojim hriechom sa opovažujem z priepasti mojej ničoty pozdvihnúť svoje srdce a svoj život, celé svoje bytie k tebe, blahoslavená Trojica, a ponúknuť ti túto ničotu ako hostiu odčinenia a lásky pre príchod tvojho kráľovstva, aby prekvital mier, za spásu duší tých, ktorých mám rada a ktorých poznám, tých, ktorí sú mi drahí spomedzi ostatných vďaka putám, ktoré ma s nimi zjednocujú, ako aj tých, ktorí sú mi neznámi či nepriateľskí.

Nech sa ti, ó, Bože, zapáči táto obeta, ktorú ti ponúkam, na príhovor Márie a svätého Jozefa napriek mojej bezvýznamnosti. Je to všetko, čo môžem dať, ale robím to s radosťou za obrátenie duší, mier vo svete, blahobyt, pokoj, mier a všetko ostatné dobro mojej vlasti, za víťazstvo Cirkvi nad jej nepriateľmi, za návrat týchto národov, ktoré sa stali korisťou satana a schiziem, k Bohu, za dokonalosť kňazov, za moju večnú spásu, spásu mojich príbuzných a všetkých duší, ktoré som milovala, ktoré sú poučené v Zákone a smerujú k tebe. […]

Ó, môj Milovaný, tvoje Srdce bez prestania krváca zranené touto záplavou vín, ktoré napĺňajú zem, a tvoj smäd po láske rastie každým dňom, keď sa ľudstvo od teba vzďaľuje.

Ach, prijmi ma ako utešujúcu hostiu tvojej vysmievanej lásky. Chcem obnovovať túto obetu vždy, keď ťa zraní nejaká vina a keď sa vysloví nová urážka proti Svätej Trojici, chcem byť nevinná a plná zásluh, aby som ťa mohla viac utešiť; chcem mať po boku množstvo duší pripravených obetovať sa tvojej láske. Ale som úbohá a osamotená a sama som vinná.

Napriek tomu ma moja neschopnosť, moja úbohosť a moja samota nedesia; som taká, ako sa ti to páči, to mi stačí a povzbudzuje ma to, aby som sa ti obetovala. Práve ty si mi dal do srdca stále rastúci smäd po láske a obete a vďaka tomu viem, že chceš aj mňa, takú úbohú a slabú, naozajstné nič, stratenú tvárou v tvár tvojej nekonečnosti.

Vedomá si tejto svojej bezvýznamnosti ťa prosím, aby si so mnou nezaobchádzal ako s nevestou alebo sestrou. […] Chcem byť slepým nástrojom použitým na víťazstvo milosrdnej Lásky na zemi, pokornou služobnicou, ktorá sa celá dáva v prospech záležitostí svojho kráľa, stvorenie, ktoré sa zdržiava v prachu pri nohách jeho trónu, aby prekrylo svojou úbohou piesňou rúhavý rev hriešnikov, aby potešilo svojou vernou láskou tvoje prebodnuté Srdce, aby ti svojou zabudnutou obetou získalo zástup duší. Ty si to povedal sám, môj milovaný Ježišu: ten, kto preukáže najväčšiu lásku, je ten, kto dá život za svojich priateľov. Ja teda prichádzam, obetujem sa ti, môj jediný a dokonalý priateľ, aby sa tvoje kráľovstvo ustálilo ako na zemi, tak aj v srdciach ľudí. […]

Aj ja si želám tak ako ty byť vyzdvihnutá na kríži tvojho utrpenia, na tvojom kríži spásy, pred ktorým väčšina ľudí s hrôzou uteká; ukrižovaná s tebou, pre teba, chcem pykať za tých, ktorí hrešia, poslúchať ťa za tých, ktorí sa búria, žehnať ti za tých, ktorí ti zlorečia, milovať ťa za tých, ktorí ťa nenávidia, úpenlivo ťa prosiť za tých, ktorí na teba zabúdajú, jedným slovom, žiť v úkone dokonalej lásky, všetko ti odovzdať, spoznávať ťa vo všetkom, milovať všetko skrze teba a v tebe a napokon prijať od teba všetko, moje nekonečné Dobro.

Ó, môj Milovaný, pre kríž, ktorý si žiadam, pre život, ktorý ti ponúkam, pre lásku, o ktorú sa uchádzam, urob zo mňa šťastnú obetu tvojej milosrdnej Lásky. Nech žijem v nej a z nej, nech konám na jej popud, nech každý môj skutok, slovo, myšlienka a čin nesú pečať tejto lásky. Nech je mojím štítom a mojím očistením, mojou radosťou a mojím mučeníctvom, nech je čoraz dokonalejším spojením s tebou až po to konečné spojenie, v ktorom oslobodená duša odletí, aby sa zjednotila s tebou na tvoje dokonalé uctievanie a milovanie v blaženej večnosti.

Tento úryvok pochádza z knihy Mária Valtorta: vizionárka a mystička, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.