Farár z istého malého mestečka prišiel jedného dňa do kostola povzbudený a motivovaný k ďalšej večernej omši, ale čas sa krátil a ľudia akosi nechodili. Po chvíli však vošli tri deti a po 20 minútach dvaja mladí ľudia. Kňaz sa teda rozhodol začať omšu s piatimi ľuďmi. V priebehu omše prišiel akýsi pár, ktorý sa usadil do posledných lavíc kostola. Keď kňaz začal kázať a vysvetľovať evanjelium, vošiel ďalší napoly špinavý človek s povrazom v ruke. Kňaz, sklamaný nechápal, prečo bolo tak málo veriacich v kostole, ale aj tak celebroval omšu s láskou a s nadšením a zanietením kázal.

Na ceste späť domov ho okradli a zbili dvaja zlodeji, ktorí mu odniesli tašku s jeho bibliou a ďalšie cenné veci. Napokon dorazil na faru, obviazal si rany a uvažoval o tomto dni ako o najsmutnejšom dni v jeho živote. Mal pocit, že zlyhal vo svojej službe a bol to preňho ten najmenej plodný deň v kariére. Povedal si však: “Nevadí, všetko robím s Bohom a pre Neho.”

Po piatich rokoch sa kňaz rozhodol podeliť o tento príbeh s farníkmi v kostole. Keď skončil rozprávanie príbehu, pár z tej farnosti ho po omši zastavil a povedal mu: „Otče, ten pár z príbehu, ktorý sedel vzadu, to sme boli my. Boli sme na pokraji rozchodu kvôli viacerým problémom a nezhodám v našej domácnosti. Tej noci sme sa rozhodli rozviesť, ale najskôr sme si povedali, že naposledy pôjdeme do kostola ako pár a potom každý pôjde svojou cestou. Keď sme si ale v ten deň vypočuli vašu homíliu, myšlienku na rozvod sme odložili. Vďaka tomu sme dnes tu a náš domov a rodina sú zachránené.“

Ako manželia dorozprávali, jeden z podnikateľov, ktorí pomáhal pri obnove kostola, ho pozdravil a požiadal o rozhovor: „Otče, ja som ten človek, ktorý prišiel napoly špinavý s lanom v ruke. Bol som na pokraji bankrotu, utápal som sa v drogách, moja manželka a moje deti odišli z domu kvôli môjmu správaniu. Tej noci som sa pokúsil spáchať samovraždu, ale lano sa pretrhlo, tak som si šiel kúpiť ďalšie. Ako som kráčal po ceste, zbadal som otvorený kostol, rozhodol som sa teda vojsť, aj keď som bol skutočne špinavý a v ruke som mal lano. Tú noc mi slová vašej kázne prebodli srdce a ja som odtiaľto odišiel zmenený. Dnes som bez drog, moja rodina sa vrátila domov a stal som sa najúspešnejším obchodníkom v meste.“

Na bránu vchodu do sakristie zaklopal diakon: „Otče, ja som bol jedným z tých zlodejov, ktorí vám ukradli veci. Druhý z našej dvojice v tú istú noc zomrel, keď sme páchali ďalšiu lúpež. V jeho kufríku som našiel bibliu. Čítal som ju vždy, keď som sa ráno zobudil. Vďaka nej som sa rozhodol zmeniť svoj život od základov a prijal som Ježiša.“ Kňaz bol šokovaný a spolu s veriacimi začal plakať. Koniec koncov, ten deň, ktorý považoval za neúspech, bol veľmi požehnaný deň. 

A aké je poučenie z tohto príbehu? 

Vykonávajte svoje povolanie, prácu, misie s nasadením a zanietením. Dávajte zo seba maximum každý jeden deň, pretože ste nástrojom dobra pre niečí život. Aj v tých najhorších dňoch svojho života môžete byť stále požehnaním pre niekoho iného. Boh môže použiť „zlé okolnosti“ života na to, aby druhým priniesol to najlepšie.

Tip na knihu: Svätec, ktorý čítal v dušiach (Ján Mária Vianney) a Modlitby za kňazov. Knihy si môžete zakúpiť na Zachej.sk.