Otec Willie Doyle, SJ, ktorý zomrel počas 1. sv. vojny ako mučeník lásky, napísal: “Verím, že náš Pán žiada obetavých ľudí, ktorí sú ochotní veľa trpieť za odčinenie hriechov, najmä kňazov.”

Oči sveta budú zas a znova stiahnuté smerom k bolestivej realite duchovných zločinov, keďže sa koncom februára 2019 stretne v Ríme vatikánsky samit o ochrane neplnoletých.

Škody spôsobené týmito zločinmi sú takmer nevyčísliteľné. Predovšetkým sú to samotné obete, ktoré boli napadnuté tými, ktorí sa o ne mali starať. Avšak tu škoda nekončí. Dôveryhodnosť Cirkvi a samotného kňazstva musí ostať v rovnováhe.

To, kam až zlo môže zájsť, možno vidieť z Írska, kde sa za ostatných 25 rokov riešili prípady cirkevných zločinov. V roku 2018 vstúpilo do jediného diecézneho seminára Maynooth v Írsku len päť mužov. Ide o najnižší počet seminaristov od svojho založenia v roku 1795. O. Benedikt Groeschel tvrdil, že na začiatku 21. storočia iba v Írsku utŕžil na ulici urážky, pretože mal oblečený rehoľný habit. Mnohí z obyvateľov Írska už dávno opustili Cirkev a všetko, čo k nej patrí. Jasným dôkazom je podpora potratov v referende v minulom roku. Štvrťstoročie škandálov spojených so zneužívaním a neúspešnými pokusmi inštitúcií napraviť situáciu je primárnym činiteľom tohto kolapsu.

Riešenie – jediné, čo funguje – je svätosť. Nič iného nezačne obnovovať premárnenú dôveryhodnosť Cirkvi. A ak sú to skorumpovaní kňazi, ktorí podkopali Cirkev, sú tu aj svätí kňazi, ktorí majú kľúčovú úlohu pri ich obnove. Svet musí vedieť, čo znamená byť katolíkom z príkladu tých, ktorí sú skutočne verní Kristovi, nie od tých, ktorí nasledujú Judáša. Jedným pozitívnym príkladom je o.

Willie Doyle, írsky jezuitský vojenský kaplán, ktorý sa narodil v Dubline v roku 1873 a zomrel ako mučeník lásky v prvej svetovej vojne v auguste 1917. O. Doyle bol známy svojou odvahou pod paľbou – ​​znova a znova utekal z relatívnej bezpečnosti zákopu a čelil strelám a nábojom v “krajine nikoho”, aby pomazal zomierajúceho vojaka alebo ho odtiahol do bezpečia. Ako napísal pri jednej príležitosti: “Ktorý kňaz by váhal v pomoci zomierajúcemu bez ohľadu na nebezpečenstvo?” Na jednej z týchto misií lásky raz pomáhal zranenému. Nakoniec bol zasiahnutý a na mieste mŕtvy. Jeho telo sa už nikdy nenadýchlo.

Skoro viac ako desať rokov po jeho smrti sa úcta k nemu rozšírila po celom svete. Do roku 1931 dostali írski jezuiti viac ako 6 000 listov z takmer všetkých končín sveta, v ktorých ľudia informovali o údajných vypočutých prosbách na príhovor tohto kňaza. Takmer 2 000 týchto listov pochádzalo len zo Spojených štátov amerických.

Tak hrdinský, ako bol tento človek na bojovom poli, nebolo hlavne jeho odvahou, ktorá mu pomáhala v oddanosti. Niektoré jeho súkromné ​​dokumenty a denníky zverejnili pár rokov po jeho smrti. Poukazujú na presné zameranie smerom k dosiahnutiu svätosti s využitím jedinečných nástrojov, ktoré isto fungujú – ​​modlitba a pokánie. Oboje vnímal v osobitnej intenzite.

Jedným z najdôležitejších aspektov duchovného života o. Doyla bola jeho podpora kňazskej svätosti. Bol veľmi úspešným propagátorom povolaní. Viedol duchovné cvičenia pre kňazov a vyzýval ich k väčšej veľkorysosti a svätosti vo svojom povolaní. V liste z roku 1913 napísal: “Dennodenne vnímam stále viac a viac, aký by bol svet iný, keby sme mali viac skutočne svätých kňazov.” Vzhľadom na to, že zomrel pred viac ako sto rokmi, je fascinujúce, že si vnímal potrebu odčiňovania hriechov kňazov. A to sa stalo témou jeho súkromných denníkov:

Verím, že náš Pán žiada obetavých ľudí, ktorí sú ochotní veľa trpieť za odčinenie hriechov, najmä kňazov. Včera som o 1.00 hod. vstal a bosý kráčal dve míle do kaplnky, aby som tak obetoval za odčinenie hriechov kňazov. Tam som si urobil svätú hodinku … Cítil som väčšiu túžbu po vlastnom utrpení a odhodlanie robiť viac. Veľkým svetlom tohto duchovného cvičenia – jasným a pretrvávajúcim – bolo to, že ma Boh vybral vo svojej veľkej láske a súcite k mojim slabostiam a úbohosti ako obeť za odčinenie a odstránenie hriechov kňazov. Preto sa môj život musí líšiť vo veci pokánia, sebazapierania a modlitby od životov iných, ktorým táto osobitná milosť nie je daná.

Rok pred smrťou, keď žil povedľa vojakov v zákopoch, poznamenáva:

“Náš Pán ma podľa všetkého núti k tomu, aby som nečakal až do konca vojny, ale aby som okamžite začal život odčiňovania … Požiadal ma o tieto obete: budem v noci vstávať – to bude obeta za nápravu pre kňazov, ktorí ležia v posteli namiesto toho, aby slúžili omšu. Ďalej sa budem zriekať ilustrovaných časopisov, budem bozkávať podlahu kostolov, breviár sa budem modliť vždy pokľačiačky a slúžiť omšu budem v intenzívnej oddanosti. Svätý farár z Arsu zvykol kľačať, keď sa modlil hodinku, tak prečo by som nemohol aj ja?“

Vo svojom poslednom zázname zo súkromného denníka pri príležitosti 10. výročia jeho vysviacky a menej ako tri týždne pred vlastnou smrťou sa vracia k tejto téme hovoriac:

Opäť som sa ponúkol Ježišovi za obeť, aby so mnou robil absolútne všetko, čo sa mu páči. Pokúsim sa prijať všetko, čo sa stane, bez ohľadu na to, od koho to prichádza, akoby mi to poslal sám Ježiš a budem znášať utrpenie, teplo i zimu a pod. Budem to robiť s radosťou ako súčasť môjho obetovania sa za odčinenie hriechov kňazov. Od tohto dňa sa budem snažiť odvážne znášať v tomto duchu všetky malé bolesti.

Úcta k o. Doylovi opäť rástla. Jeho príklad je teraz veľmi potrebný a nastal určite čas konečne otvoriť kauzu jeho blahorečenia. Neexistuje lepšia protilátka voči jedu zo zločinov kňazov ako príklad toho, kto bol doslova ochotný byť rozbitý na márne kúsky, aby zachránil tvoju dušu alebo tvoj život a kto to všetko robil za odčinenie hriechov kňazov.

Sv. Pavol VI. kedysi napísal: “Moderný človek čoraz viac počúva svedkov než učiteľov a ak počúva učiteľov, je to preto, že oni sú svedkami.” Doyleovo svedectvo o evanjeliu nás učí, ako by mali kňazi žiť a taktiež aj všetci kresťania. Práve tento duch musí byť znovu objavený na samite o ochrane neplnoletých osôb.

zdroj: Catholic World Report

Tip na knihu: Modlitby za kňazov, Svätec, ktorý čítal v dušiach (Ján Mária Vianney), Tajný denník Alžbety Leseurovej. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.