V bule, ktorou bol vyhlásený Svätý rok 2025, pápež František vysvetlil, že jubilejné kostoly „budú oázami spirituality, kde sa možno občerstviť na ceste viery a napiť z prameňov nádeje, predovšetkým prijatím sviatosti zmierenia, ktorá je nenahraditeľným východiskom pre skutočnú cestu obrátenia“. Na tento účel je odporúčaná návšteva početných miest, ktoré sú rozptýlené v rôznych častiach Ríma, a to z dôvodu špecifických duchovných súvislostí, ako aj vzťahu k národnostiam pútnikov.
Pre tých, ktorí nemôžu cestovať do Ríma, sa ako alternatíva ponúkajú tri baziliky v Svätej zemi (Bazilika Svätého hrobu v Jeruzaleme, Bazilika narodenia v Betleheme, Bazilika zvestovania v Nazarete), dve baziliky v Assisi (Bazilika svätého Františka, Bazilika Panny Márie Anjelskej), baziliky zasvätené Panne Márii (Bazilika Svätého domu v Lorete, Svätyňa Ružencovej Panny Márie v Pompejach), Bazilika svätého Antona v Padove, ktorákoľvek bazilika minor, katedrálny chrám alebo konkatedrála, mariánska svätyňa, ako aj iné významné kostoly, kapitulské kostoly alebo svätyne určené každým diecéznym biskupom a národné či medzinárodné svätyne, určené biskupskými konferenciami.
Na tomto mieste uvádzame stručný popis vybraných kostolov v Ríme.
→ Santo Spirito in Sassia (Via dei Penitenzieri 12)
Kostol stojí na mieste, kde v 8. storočí Sasi postavili kaplnku a hospic pre pútnikov. Je súčasťou komplexu, v ktorom sa nachádza aj rovnomenná nemocnica. Od roku 1994 tu sídli duchovné centrum Božieho milosrdenstva, ktoré sa viaže k úcte spojenej so zjaveniami svätej Faustíne Kowalskej.
→ Sant’Andrea delle Fratte (Via di Sant’Andrea delle Fratte 1)
Chrám bol postavený v 17. storočí na ruinách stredovekého kultového miesta. Pri reštaurátorských prácach bol prítomný aj architekt Francesco Boromini. Nachádza sa tam i kaplnka, ktorá pripomína zjavenie Panny Márie Zázračnej medaily v roku 1842 mladému Židovi Alphonsovi Ratisbonnovi, ktorý prijal katolícku vieru a neskôr sa stal kňazom.
→ Santuario della Madonna del Divino Amore (Via del Santuario 10)
Svätyňa je pútnickým miestom od roku 1740. V tom čase tu Panna Mária zachránila pred divými psami pútnika, ktorý sa stratil, vzývajúc ju, aby mu prišla na pomoc. Po sľube, ktorý zložili obyvatelia Ríma počas druhej svetovej vojny, bola vedľa starého kostola postavená nová svätyňa. V roku 1999 ju vysvätil pápež Ján Pavol II.
→ San Paolo alla Regola (Piazza di San Paolo alla Regola 6)
Kostol pochádza zo 4. storočia a podľa starovekej tradície stojí na mieste, na ktorom býval apoštol Pavol. V roku 2014 sa v tomto chráme začala schádzať bulharská ortodoxná komunita. Rímsky vikariát jej udelil povolenie sláviť v ňom nedeľné liturgie.
→ San Salvatore in Lauro (Piazza di San Salvatore in Lauro)
Tento kostol vybudovaný okolo roku 1000 niekoľko storočí spravovali bratia celestíni (regulárni kanonici zo San Giorgio in Alga). V roku 1668 správu kostola prevzala spoločnosť Pio Sodalizio dei Piceni a rozvíjala sa v ňom úcta k Panne Márii Loretánskej.
→ Santa Maria in Vallicella (Via del Governo Vecchio 134)
Stavba kostola sa datuje na koniec 6. storočia. Uchováva sa v ňom zázračná freska Panny Márie, ktorá v 14. storočí krvácala po tom, ako bola zasiahnutá kameňom. Od roku 1575 bola starostlivosť o tento kostol zverená Kongregácii oratória svätého Filipa Neriho.
Tento úryvok pochádza z knihy Žiť jubilejný rok, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.
